Počet záznamov: 1
Analýza vplyvu technológie termicky modifikovaného dreva na energetickú náročnosť a morfológiu tvorby povrchu procesu obrábania
SYS 0107756 LBL 00000nlm^^22^^^^^^^^450 005 20230914131333.1 100 $a 20201007d2020 m y0sloc0103 ba 101 0-
$a slo 102 $a SK 135 $a dr 200 1-
$a Analýza vplyvu technológie termicky modifikovaného dreva na energetickú náročnosť a morfológiu tvorby povrchu procesu obrábania $b elektronický zdroj $f Michal Korčok $g školiteľ Štefan Barcík 210 $a Zvolen $d 2020 301 $a FT-11104-26271 328 $a Doktorandská dizertačná práca, FT TU Zvolen 330 $a Požiadavky na výrobu v drevárskom priemysle v poslednej dobe zažívajú veľký nárast z pohľadu kvality a tak isto aj energetiky. Preto tento nárast požiadavkou na výrobu je stále náročnejší a pri zložitých produktov si vyžaduje vývoj novších, dokonalejších, kvalitatívne najlepších a energeticky úspornejších výrobných technológií a materiálov. Poznatky o interakcií rôznych faktorov ako je napríklad kvalita opracovaného povrchu alebo tiež energetická náročnosť pri opracovaní, nie sú tieto poznatky v súčasnosti dostatočne preskúmané. V posledných rokoch sa tiež dostáva do popredia v spoločnostiach tiež otázka využívať prírodné, obnoviteľné zdroje surovín a tím i väčšie využitie dreva napr. pre termické účely tak, aby i lokálne dreviny vedeli dosiahnuť iné požadované vlastnosti. Tento proces termickej modifikácie je tiež známy pod názvom Thermowood. Dizertačná práca sa zameriava na zistenie spotreby elektrickej energie pri rovinnom pozdĺžnom frézovaní v interakcií s kvalitou opracovaného povrchu. Pre túto prácu sme použili vzorku domácej dreviny smreka obyčajného (Picea abies L.).Vzhľadom k stále väčšiemu rozšíreniu termickej modifikácií bolo toto drevo termicky modifikované na teploty 160, 180, 200 a 220 °C. Výber zástupcov rastlého dreva a termicky upraveného bol vybraný preto, aby sme zistili rozdiely pri frézovaní medzi jednotlivými stupňami termickej modifikácie, drevinami, hustotou a zmenou chemickej štruktúry v procese termickej modifikácie. Ďalšie porovnávané faktory sú parametre pri opracovaní (rezná rýchlosť 20, 40, 60 m.s-1, podávacia rýchlosť 6, 10, 15 m.min-1 a uhlová geometria čela nástroja 15, 25, 30°). Posledným porovnávacím faktorom je materiálovosť použitého rezného nástroja. V prvej sade nástrojov bol použitý nôž z ocele HSS 18 % W s AlTiCrN povlakom druhej sade nástrojov použitý nôž z nástrojovej ocele 19 573 (STN 41 9573), ktorý bol povrchovo indukčne kalený a v poslednej sade tri bol použitý nôž z ocele MAXIMUM SPECIAL 55: 1985/5. Kvalitu opracovaného povrchu bola vyhodnocovaná pomocou priemerných aritmetických odchýlok profilu drsnosti „Ra“, ktorý bol meraný bezkontaktnom metódou 336 $a Elektronický zdroj. 608 $3 sldk_un_auth*h005061 $a dizertácie $X dissertations 610 1-
$9 sldk_un_auth*h042410 $a termicky modifikované drevo $X thermally modified wood 610 1-
$9 sldk_un_auth*h016024 $a rovinné frézovanie $X plane milling 610 1-
$9 sldk_un_auth*h002857 $a energetická náročnosť $X energy consumption 610 1-
$9 sldk_un_auth*h015643 $a drsnosť povrchu $X surface roughness 675 $a 630*812.14 $v ODT $z cze 675 $a 621.914.2 $v 1. stred. $z slo 675 $a 620.9 $v 1. stred. $z slo 675 $a 539.211 $v 1. stred. $z slo 675 $a (043.3) $v 2.stred $z slo 700 -1
$3 sldk_un_auth*0040081 $a Korčok $b Michal $f 1992- $4 070 $4 305 $p TUZFTVTA $T Katedra výrobnej a automatizačnej techniky 702 -1
$3 sldk_un_auth*p0015623 $a Barcík $b Štefan $f 1957- $4 727 $p TUZFTVTA $T Katedra výrobnej a automatizačnej techniky 801 -0
$a SK $b ZV001 $c 20201007 $g AACR2 856 4-
$u https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=AFB64E0160B4F4E92247D79F9648
Počet záznamov: 1