Vido, Jaroslav, 1985- Zhodnotenie bioklimatického rizika sucha ako potenciálneho zdroja ohrozenie biodiverzity na príklade Tatranského národného parku / Jaroslav Vido ; vedúci práce Jaroslav Škvarenina. -- Zvolen, 2012. -- FEE-11094-5547 - Doktorandská dizertačná práca, LF TU Zvolen. - VIDO, J. 2012: Zhodnotenie bioklimatologického rizika sucha ako potenciálneho zdroja ohrozenia biodiverzity na príklade Tatranského národného parku: dizertačná práca. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene. Fakulta ekológie a environmentalistiky. 2012. 123 s. 6 príloh. Dizertačná práca hodnotí bioklimatologické riziko sucha ako potenciálny zdroj ohrozenia biodiverzity Tatranského národného parku ako modelového územia. Cieľom práce bolo priniesť nové poznatky o výskyte sucha v predmetnom území v období 1961-2010 za použitia indexov sucha SPI a SPEI, zhodnotiť vlahovú bilanciu vrchnej vrstvy pôdy na monitorovacích plochách VS ŠL TANAP v rámci pokalamitného výskumu pomocou modelu GLOBAL v rokoch 2007-2011 a vyhodnotiť vplyv pôdnej vlhkosti resp. sucha vyjadreného horeuvedenými indexami na štruktúru a parametre spoločenstiev čeľade bystruškovitých (Carabidae). Výsledky preukázali, že významné epizódy sucha sa vyskytujú aj v tejto humídnej klimatickej oblasti. Výskyt sucha je viazaný vo väčšine prípadov na cyklicky sa opakujúce zrážkovo podnormálne obdobia, súvisiace s atmosferickou cirkuláciou. Sporadický výskyt významných suchých epizód je zaznamenaný aj v súčasnom humídnom období. Rast teploty vzduchu, ktorý je implicitne zahrnutý vo forme potenciálnej evapotranspirácie v indexe SPEI, zapríčinil nevýrazný arídny trend na staniciach lokalizovaných v záveternej časti Liptovskej kotliny. Vplyvom klimatickej zmeny sa teda môžu prehĺbiť dopady sucha v Liptovskej Kotline resp. predhorí Tatier. Geografické rozloženie rizika sucha reprezentované počtom suchých epizód v období 1961-2010 identifikovalo viacero ohrozených lokalít: Jamnická dolina, Bystrá dolina, Račková dolina, ústie Kôprovej a Tichej doliny a oblasť západne od obce Tatranská Kotlina po Vyšné Hágy. Rozsiahla riziková oblasť vo veľkej časti korešponduje s lokalitou rozsiahlej vetrovej kalamity z roku 2004, čo môže naznačovať možné problémy s obnovou lesných porastov v súvislosti s rizikom sucha v budúcnosti. Metóda hodnotenia vlahovej bilancie vrchnej vrstvy pôdy pomocou deterministického fyzikálneho modelu GLOBAL, priniesla iba skromné výsledky vzhľadom na špecifické vlastnosti lesných pôd a nedostatok reprezentatívneho počtu pôdnych vzoriek. Vplyv sucha na štruktúru spoločenstiev bystruškovitých bol jednoznačne potvrdený. Bol zistený jednoročný posun reakcie spoločenstiev bystruškovitých na zmeny klimatopu. Pokles počtu jedincov a biomasy po suchej epizóde v roku 2007 bol zistený na všetkých lokalitách. Pokles počtu druhov bol najvýraznejší na plochách s vyšším stupňom poškodenia (zhorenisko, vyťažená kalamita). Najmenší pokles počtu druhov bol na lokalite s nevyťaženou kalamitou a v nepoškodenom lese. Najvyššia úroveň dynamickej rovnováhy spoločenstiev bystruškovitých bola zaznamenaná na lokalite nepoškodeného lesa. Štruktúra spoločenstiv na menej poškodených lokalitách sa po vyznení účinkov suchej epizódy postupne vracala do východzej podoby. Najhoršie podmienky pre obnovu štruktúry spoločenstiev boli zaznamenané na lokalite zhorenísk. Riziko sucha sa stupňuje s úrovňou poškodenia lokality. - Elektronický zdroj.

1. Tatranský národný park (Slovensko) 2. dizertácie

I. Škvarenina, Jaroslav, 1963-

502.21(1-751.2)Tatranský národný park(437.6)+(043.3)+551.58+595.762.12
ZV001