Ako hodnotíme vývoj kalamity v smrečinách? ... alebo, čo nám bráni zlepšovať ich zdravotný stav? / Ctibor Határ ... [et al.]. -- Obr. -- Res. - Za najväčšiu veternú kalamitu Slovenska k dnešnému dňu považujeme kalamitu Alžbeta z 19. novembra 2004 s objemom 5300 tisíc m3 kalamitnej hmoty. Najviac zasiahla oblasť Vysokých Tatier, Nízkych Tatier, Oravy a Slovenského Rudohoria. Na území LESOV Slovenskej republiky, štátny podnik, padlo vtedy 1994 tisíc m3 veternej kalamity. Nevyhnutnosť dôsledného vykonávania sanitárnych ťažieb a potrebných ochranárskych opatrení na kalamitou poškodených porastoch, napriek diametrálne odlišnému prístupu k príslušným opatreniam zo strany OŠS ŽP a OŠS LH. Obštrukcie zo strany OŠS ŽP s udeľovaním súhlasov a výnimiek na spracovanie kalamity v 3. a 5. stupni ochrany a aj z dôvodu priaznivých klimatických podmienok pre vývoj podkôrnikov, následná podkôrniková kalamita prerástla do katastrofálnych rozemrov a od roku 2007 môžme hovoriť o hynutí smrečín na Slovensku.

In Les & Letokruhy : časopis lesníkov, majiteľov a priateľov lesa. -- Bratislava : Lesmedium, 2013. -- ISSN 1337-9712. -- Roč. 69, č. 5-6 (2013), s. 20-21

1. Slovensko

I. Határ, Ctibor
II. Les & Letokruhy : časopis lesníkov, majiteľov a priateľov lesa. -- Roč. 69, č. 5-6 (2013), s. 20-21

(437.6)+630*145.7+504.4+340.134+630*23
ZV001