Kmeť, Juraj Vplyv hrúbky reziva na vysokoteplotné sušenie buka s nepravým jadrom [elektronický zdroj] / Juraj Kmeť ; vedúci práce Ivan Klement. -- Zvolen, 2015. -- DF-5783-12131 - Diplomová práca, DF KMTD TU Zvolen - Táto práca sa zaoberá vhodnosťou použitia vysokoteplotného spôsobu sušenia na drevinu buk lesný (Fagus sylvatica L.) s obsahom nepravého jadra. Analyzuje hlavne intenzitu vplyvu hrúbky a rozdiel medzi vlastnosťami jadrovej a beľovej zóny z hľadiska výskytu vnútorných napätí, vlhkostných spádov a vlhkosti a tiež popisuje vplyv vysokoteplotného sušenia na zmenu farby beľového a jadrového dreva buka. V prvej kapitole je charakterizovaná drevina buk lesný a popísané makroskopické znaky, mikroskopické znaky, chemické zloženie a použitie tejto dreviny v praxi. Druhá kapitola analyzuje nepravé jadro buka lesného, príčiny vzniku, jeho formy a triedenie, ale tiež aj možnosti jeho použitia. V tretej kapitole je charakterizovaný vysokoteplotný spôsob sušenia, jeho podmienky, špecifiká a vplyv na fyzikálne a mechanické vlastnosti dreva. V tejto kapitole je tiež charakterizovaný vysokoteplotný spôsob sušenia dreviny buk lesný. V piatej kapitole sú podrobne popísané a graficky znázornené metódy vyhodnotenia a postup experimentu. V šiestej a siedmej kapitole sú uvedené výsledky tejto práce, ich vyhodnotenie a grafické znázornenie. V závere sú zhrnuté výsledky tejto práce. Táto práca potvrdila, že vysokoteplotný spôsob sušenia bukového dreva je veľmi rýchli. Celkový čas sušenia nepresiahol 36 hodín, čo bolo dosiahnuté pri hrúbke vzoriek 50 mm. Pri menšej hrúbke bol čas ešte kratší. Priebeh teplôt v procese sušenia nám ukázal, že najväčšia teplota bola dosiahnutá v strede vzorky. Pri meraní vnútorných napätí dosiahli priaznivejšie hodnoty vzorky z beľovej zóny v porovnaní s jadrovými a to pri oboch skúšobných hrúbkach. Pri vyhodnotení vlhkostných spádov pre hrúbku 26 mm dosiahli lepšie výsledky beľové vzorky, ale pri hrúbke 50 mm boli všetky vzorky zaradené až do tretieho stupňa kvality. Zmena farby sa výraznejšie prejavila v beľovej zóne. Jednou z príčin môže byť farebná variabilita bukového jadra, pri ktorej sa nemusí až tak viditeľne prejaviť zmena ani v procese vysokoteplotného sušenia. Dôležité je však poznamenať, že všetky vzniknuté farebné zmeny je možné eliminovať odfrézovaním povrchovej vrstvy reziva. Vzniknutý jav sa nazýva kiln brown stain vrstva. V celkovom hodnotení sušenia oboch hrúbok môžeme konštatovať, že hrúbka 26 mm sa javí byť vhodnejšia pre proces vysokoteplotného sušenia ako hrúbka 50 mm a beľová zóna dosiahla kvalitnejšie výsledky v porovnaní s jadrovou zónou. - Elektronický zdroj.

1. diplomové práce

I. Klement, Ivan, 1966-

378.244.6(043)+674.031.632.2+630*81+630*811.52+630*812.21+630*847
ZV001