Vašková, Katarína, 1983- Vývoj vybraných ekosystémov vo vzťahu k formám využitia krajiny [elektronický zdroj] / Katarína Vašková ; školiteľ Branislav Olah. -- Zvolen, 2015. -- FEE-11094-10292 - Doktorandská dizertačná práca, FEE KAE TU Zvolen - Využitie krajiny integruje prírodné podmienky a aktivity ľudskej spoločnosti. Jeho zmeny prebiehajú v priestore a v čase a vytvárajú mozaiku plôch s rôznou kombináciou prírodných zložiek a foriem využitia. Každé využitie určitým spôsobom ovplyvňuje biotické a abiotické zložky krajinnoekologického komplexu, ktoré v predloženej dizertačnej práci rozoberáme. Hlavným cieľom práce bolo zistenie vplyvu kontinuity vývoja vybraných typov ekosystémov (lesa, TBP, segetálne spoločenstvá) k formám využitia krajiny (Les150, Les100, Les50, TBP150, TBP100, TBP50, Polia150, Polia100, Polia50 a Zmena využívania) cez reálnu vegetáciu, namerané vlastnosti pôdy a environmentálne premenné dáta (gradienty prostredia) v území reprezentujúcom laznícky typ krajiny BR CHKO Poľana. Z výsledkov vyšlo, že počet druhov klesá od najmladších foriem využitia k najstarším. Zároveň kontinuita využívania zohráva dôležitú rolu v diferenciácií foriem cez indikáciu rastlinných druhov, t. j. od najstarších lúk až po segetálne spoločenstvá. Analýzy DCA roztriedila typy spoločenstiev zavislých od kontinuity využívania -- výrazne sa líšili spoločenstvá pri segetálnych spoločenstvách (kde sa plodiny menili každý rok), od viacročných úhorov (zmena obhospodarovania približne každé 2-4 roky) a aj od TBP (s kontinuitou využívania po 50, 100 a 150 rokov). Analýza CCA vysvetlila 16,31 % (2,553 z 14,647) variability historického gradientu so synantropnosťou, kde formy využívania na obrábaných poliach úzko korelovali so stupňom diverzity a komplexity antropofytov a formy využívania pre lesný ekosystém nekorelovali so žiadnymi faktormi synantropnosti, a vykazovali najmenší počet antropofytov, a tým pádom vplyv človeka mal najmenšiu váhu na dlhodobé využívanie v lesnom ekosystéme vo VT. Mnohými analýzami (one way variance ANOVA s ordinačnou CCA) bol zistený vplyv a závislosť fyzikálnych vlastností pôdy od nadmorskej výšky a polohy na svahu (chrbát, dolina). Zrnitosť pôdy sa menila nielen v závislosti na nadmorskej výške a polohe na svahu, ale aj od geologického podložia (kryštalinikum a vulkanity). Pôdy boli najviac zhutnené na pasienkoch, najmenej na lúkach kosených ručne alebo ľahkými kosačkami. Analýza CCA vysvetlila 18,16 % (1,938 z 14,647) variability historického využívania s abiotickým faktorom, kde forma Les vysoko korelovala so sklonom, s nadmorskou výškou, nekapilárnou pórovitosťou, a zároveň s pórovitosťou, naproti tomu pre formy využívania na obrábanej pôde Polia úzko korelovali s indexom xericity. Na tranzekte sme na 155 bodoch zatriedili 408 rastlinných taxónov, určili syntaxóny pre lesné, lúčne a segetálne spoločenstvá (úhory, medze, obilniny, okopaniny, enklávy): 6. tried, 4. radov, 12. zväzov a 29. asociácii. Z aspektu diverzity podľa Shannonov-Wiener indexu mali najväčšiu TBP, strednú lesy a najnižšiu segetálne spoločenstvá. Determinovali sme 160 taxónov antropofytov a použili sme v analýzach 74 environmentálnych faktorov. V rámci mapovania bolo spozorované 4 chránené druhy (NATURA 2000): druh buriny kúkoľ poľný Agrostemna githago (CRr), vztavačovec májový pravý Dactylorhiza majalis subsp. majalis (VU); zvonček hrubokoreňový Campanula serrata (Kit. ex Schult.) Hendrych karpatský endemit a nechránený klinček slzičkový Dianthus deltoides, z územia ustupujú a nevädza poľná Cyanus segetum Hill (LR). Výsledky práce by mohli byť využiteľné pre krajinnoekologický výskum, aplikovanú krajinnú ekológiu a ochranu prírody a krajiny, prírodné a kultúrne dedicstvo, manažment krajiny a i. - Elektronický zdroj.

1. dizertácie

I. Olah, Branislav, 1975-

(043.3)+71+574+631.43+712+574.21
ZV001