Kyselová, Zuzana Štítnatce nerastú len na štítoch / Zuzana Kyselová. -- Už v roku 1753, keď ešte všetky druhy lišajníkov boli zaradené do rodu Lichen, švédsky lekár a prírodovedec Carl Linné ako prvý opísal druhy Lichen apthosus a L. caninus. Keď neskôr v roku 1787 Carl Ludwig Wildenow, nemecký botanik a lekárnik, opísal rod Peltigera, zaradil ich tam a premenoval. Rodové meno je odvodené z latinského slova pelta - malý štít a vzťahuje sa na štítovú stielku, rastlinné telo lišajníkov, ktoré nie je diferencované na koreň a výhonok. Štítnantce z rodu Peltigera patria medzi najväčšie z viac ako tisícdvesto tatranských lišajníkov. Štítnatec je pravý kozmopolitný rod s približne deväťdesiatimi druhmi, ktoré rastú na všetkých kontinentoch, viac druhov a viac endemitov sa však vyskytuje na severnej pologuli. V Tatrách je rod zastúpený 21 druhmi.

In Tatry : dvojmesačník Štátnych lesov Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici. -- Tatranská Lomnica : Štátne lesy TANAPu, 2016. -- ISSN 1335-6828. -- Roč. 55, č. 2 (2016), s. 15

I. Tatry : dvojmesačník Štátnych lesov Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici. -- Roč. 55, č. 2 (2016), s. 15

582.29
ZV001