Kubov, Martin, 1988- Dynamika vegetácie v prírodných smrekových lesoch po poškodení podkôrnym hmyzom [elektronický zdroj] / Martin Kubov ; vedúci dipl. práce Peter Fleischer. -- Zvolen, 2017. -- LF-5768-11348 - Diplomová práca, TU Zvolen, LF KIOLK - V predkladanej práci sa zaoberáme stavom vybraných typov fytocenóz (slt Lariceto-Piceetum) po veľkoplošnom poškodení (disturbancii). Tento hodnotíme cez analýzu vplyvu vybraných meteorologických faktorov ako sú pôdna teplota (°C) a pôdna vlhkosť (%), ako aj bioindikačnú charakteristiku fytocenóz (podľa ELLENBERGA 1992) prostredníctvom vybraných ekologických faktorov (svetlo a teplota). Pôdnu respiráciu (μmol CO2 m-2s-1), ktorá je odrazom stavu fytocenózy, vyhodnocujeme pomocou uzatvoreného gazometrického systému (PP Systems, USA). Stav fytocenóz determinujeme na základe série výskumných plôch (VP) vyskytujúcich sa v rozdielnych nadmorských výškach (1100 m n. m., 1200 m n. m. a 1400 m n. m.) a v rôznom type lesa – suchý stojaci les (S), resp. zelený stojaci les (Z). Kým na VP 1100 S sme zaznamenali o 30,76 % vyššiu druhovú bohatosť ako na VP 1100 Z, v sledovaných fytocenózach v 1200 m n. m. to bolo 33,33 %. Fytocenózy v najvyšších častiach územia (VP 1400 S resp. VP 1400 Z) dosahovali vyrovnanú druhovú bohatosť s minimálnymi zmenami v druhovom zložení. Výsledky štatistických analýz (DCA s Monte Carlo permutačným testom) poukazujú na skutočnosť, že celkové druhové zloženie významne ovplyvňuje pôdnu respiráciu (64,9 % celkovej variability, p < 0,05), zatiaľ čo zvyšné faktory (teplota pôdy s ekologickým faktorom svetlo) spolu len korelujú (bez signifikantnej významnosti). Pri analýze ekologických faktorov (svetlo a teplota) sme významné hodnoty (rozdiel medzi hodnotami > 0,5) zistili vo fytocenózach na VP 1200 S, resp. VP 1200 Z. Dané fytocenózy zaznamenali aj priemerne najvyššie a zároveň výrazne signifikantné hodnoty (Fisherov LSD test, p < 0,001) pôdnej respirácie oproti ostatným fytocenózam na výskumných plochách. Fenologické pozorovania, vykonávané počas celého vegetačného obdobia, umožnili sledovať sezónnu dynamiku fytocenóz, ktorú vyjadrujeme pomocou kriviek kvitnutia. Tieto veľmi dobre vyjadrujú vnútorné, biologické vlastnosti rastlín a zároveň citlivo odrážajú vplyv klimatických faktorov - Elektronický zdroj.

1. diplomové práce

I. Fleischer, Peter, 1958-

378.244.6(043)+581.55+630*228+631.4+631.43+630*114.12+631.432.2+630*145.7+581.524.31+630*22:630*174.7
ZV001