Pástor, Michal, 1989- Ekológia a rozšírenie gaštana jedlého (Castanea sativa Mill.) v Modrokamenskej oblasti [elektronický zdroj] / Michal Pástor ; školiteľ Tibor Benčať. -- Zvolen, 2017. -- FEE-104086-11395 - Doktorandská dizertačná práca, FEE KPTK TU Zvolen - Práca sa zaoberá gaštanom jedlým (Castanea sativa Mill.) ako významnou krajinotvornou drevinou, ktorá je cennou črtou tradičnej poľnohospodárskej krajiny v oblasti Modrého Kameňa. Cieľom výskumu bolo zistiť aktuálny výskyt a súčasný stav gaštana v oblasti Modrého Kameňa na základe podrobného mapovania. Zhodnotiť biokultúrnu hodnotu gaštana v tradičných typoch krajiny v katastrálnych územiach Stredné a Horné Plachtince. Zhodnotiť biologicko-morfologickú variabilitu kvetov a plodov gaštana na základe výskytu rôznych tyčinkových typov samčích kvetov a premenlivosti veľkostných parametrov plodov. Mapovanie gaštana sa realizovalo v katastrálnych územiach Modrý Kameň, Dolné Plachtince, Stredné Plachtince, Horné Plachtince, Dolné Príbelce a Horné Príbelce. V teréne sa identifikovalo a lokalizovalo 101 jedincov a 123 skupín (46 ha) gaštana: (11 skupín >31 jedincov; 10 skupín 16 – 30 jedincov; 34 skupín 6 – 15 jedincov; 68 skupín 2 – 5 jedincov). Gaštany sa najčastejšie vyskytovali v extenzívne využívaných plochách krajinnej pokrývky Corine Land Cover (CLC) – poľnohospodárske areály – areály tráv – trávne porasty (lúky a pasienky) a heterogénne poľnohospodárske areály – „prevažne poľnohospodárske areály s výrazným podielom prirodzenej vegetácie”. Ich výskyt sa súčasne zhodoval s územiami vysokej prírodnej hodnoty, biotopom európskeho významu – nížinné a podhorské kosné lúky a lokálnym výskytom chránených druhov netopierov. Gaštany nachádzajúce sa v blízkosti starých stajní čiastočne potvrdili ich špecifickú funkciu pri chove hovädzieho dobytka v minulosti. Vzhľadom na dosiahnuté výsledky, sa navrhlo rozšírenie súčasnej tradične obhospodarovanej poľnohospodárskej krajiny typu lúčno-pasienková krajina v skúmanom území. Zo získaných výsledkov ďalej vyplynulo, že na lokalitách Modrý Kameň, Plachtince a Príbelce v jednotlivých rokoch boli štatisticky významné rozdiely v dĺžke jahniad. Zistilo sa tiež, že na lokalitách Modrý Kameň, Plachtince a Príbelce v jednotlivých rokoch boli štatisticky významné rozdiely vo veľkostných parametroch plodov. Priemerný tvarový index plodov na troch lokalitách bol 108,56 a dominoval trojuholníkový tvar plodov. Najväčšie priemerné dĺžky jahniad u všetkých tyčinkových typov boli zistené v roku 2016. Naopak, pri plodoch najväčšie veľkostné parametre (výška, šírka, hrúbka) boli zmerané v roku 2015 - Elektronický zdroj.

1. dizertácie

I. Benčať, Tibor, 1957-

630*176.1+581.145.2+(043.3)
ZV001