Veselovská, Alexandra, 1987- Potravná ekológia jeleňa lesného (Cervus elaphus) v Kremnických vrchoch [elektronický zdroj] / Alexandra Veselovská ; školiteľ Rudolf Kropil. -- Zvolen, 2016. -- LF-11106-8849 - Doktorandská dizertačná práca, LF KOLP TU Zvolen - Súčasný nárast populácie jeleňa lesného (Cervus elaphus) a z toho vyplývajúce škody spôsobené ich potravnými nárokmi stále viac znepokojujú lesníkov a poľnohospodárov nielen na Slovensku ale aj v ostatných krajinách Európy. Kľúčovou výzvou pre poľovnícky manažment za účelom efektívneho manažovania populácie je spoľahlivá kvantifikácia dostupnej rastlinnej biomasy, určenie zloženia konzumovanej potravy a zhodnotenie poškodenia hospodársky významných druhov drevín. Na základe dát z 320 skusných plôch sme odhadli celkovú dostupnú potravu, sezónne konzumovanú jeleňom v hospodárskych lesoch Karpát a identifikovali hlavné faktory, ktoré ovplyvňujú dostupnosť potravy v lete a v zime. Pomocou mikrohistologických analýz 103 vzoriek trusu z územia Kremnických vrchov bola vyhodnotená sezónna variabilita potravy jeleňa lesného. Zároveň bola zhodnotená intenzita a miera poškodenia hospodársky významných druhov drevín v závislosti od rastovej fázy porastu a posúdený vplyv druhového zloženia lesných porastov na ich poškodenie prežúvavou zverou. Náš výskum preukázal, že mladiny sú najproduktívnejšie habitaty počas celého roka, bez ohľadu na kvalitu stanovišťa. Letná biomasa vrcholí v 8 rokoch a zimná biomasa v 10 rokoch po obnovnej ťažbe, následne pozvoľne klesá s vekom mladiny a so zvyšujúcim sa zápojom. Dostupnosť svetla v podraste dospelého porastu primárne určuje produkciu vegetácie a je teda hlavným faktorom, ktorý ovplyvňuje rast vegetácie v zapojených lesných ekosystémoch. Z výsledkov vyplýva, že tradičné použitie kvality stanovišťa ako indikátora dostupnej potravy pre jeleňa lesného nie je dostatočne efektívne a odhad potravného potenciálu poľovných revírov by mal brať do úvahy najmä vývojovú fázu lesa ako aj stupeň zakmenenia porastu. Výsledky mikrohistologických analýz trusu potvrdili že jeleň sa v európskych podmienkach správa ako selektor koncentrovaných zložiek potravy a to počas celého roka. Počas vegetačného obdobia tvorili hlavné zložky potravy jeleňa byliny, trávy a rod Rubus a v zimnom období trávy, kôra a drevo, ihličie a rod Rubus, pričom sa počas zimy preukázali významné rozdiely v zložení potravy v polohách do 700 m.n.m a nad 700 m.n.m. V polohách do 700 m.n.m. tvorili majoritný podiel trávy, drevo a kôra a listy drevín, pričom minimálny podiel z prikrmovania bol 21,4%, naproti tomu v polohách nad 700 m. n. m. bol minimálny podiel z prikrmovania signifikantne nižší 3,1% a hlavnú časť potravy tvorili drevo a kôra, ihličie a rod Rubus. Ako preukázala analýza poškodenia hospodársky významných druhov drevín, jedľa, javor a jaseň boli najviac atakované zverou od rastovej fázy nárastu až po dospievajúcu kmeňovinu. Smrek bol taktiež výraznejšie poškodzovaný vo fáze mladiny až dospievajúcej kmeňoviny. Buk bol najmenej poškodzovanou drevnou. Naše výsledky potvrdili, že v druhovo bohatších porastoch bola intenzita a miera odhryzu vyššia ako v porastoch s menšou druhovou diverzitou. Z nášho výskumu vyplýva, že pri súčasných stavoch raticovej zveri bude v budúcnosti pravdepodobne dochádzať k znižovaniu zastúpenia cenných drevín ako jedľa, javor a jaseň v porastoch a k následnému znižovaniu ekologickej diverzity a stability lesných ekosystémov - Elektronický zdroj.

1. dizertácie

I. Kropil, Rudolf, 1964-

(043.3)+630*451.2+574:613.2:591.13+639.111.11
ZV001