Počet záznamov: 1  

Rozšírenie zástupcov rodu Antennaria (Asteraceae) v slovenskej časti Karpát na základe analýzy herbárových dokladov

  1. Jurky, Tomáš Rozšírenie zástupcov rodu Antennaria (Asteraceae) v slovenskej časti Karpát na základe analýzy herbárových dokladov [elektronický zdroj] / Tomáš Jurky ; vedúca bakal. práce Judita Kochjarová. -- Zvolen, 2018. -- LF-5773-27632 - Bakalárska práca, TU Zvolen, LF KF - Bakalárska práca je zameraná na rozšírenie zástupcov rodu Antennaria (Asteraceae) v slovenskej časti Karpát. Cieľom práce bolo vyhotoviť elektronickú databázu o rozšírení dvoch zástupcov rodu Antennaria, a to A. dioica a A. carpatica na základe analýzy herbárových dokladov. Získané údaje boli prepísané do elektronickej podoby za pomoci tabuľkového programu Microsoft Office Excel 2007. Vyhotovená elektronická databáza obsahuje podrobné informácie o rozšírení oboch druhov v jednotlivých okresoch podľa fytogeografického členenia Slovenska: údaje o lokalitách podľa originálnych textov sched, revidované lokality identifikované podľa súčasného miestopisu, mená zberateľov rastlín, dátumy zberov, údaje o nadmorských výškach, biotopoch a skratky herbárových zbierok, kde sú študované položky uložené. Rozšírenie druhu Antennaria carpatica bolo identifikované len vo 2 fytogeografických celkoch z celkových 31, a to najmä v celku Tatry, kde bola hojne zastúpená vo všetkých troch častiach a v Nízkych Tatrách, kde jej výskyt bol zriedkavý. Výskyt druhu Antennaria dioica je na Slovensku omnoho častejší, identifikovaný bol v 26 fytogeografických celkoch. Najväčšie rozšíreni bolo identifikované v celkoch Strážovské a Súľovské vrchy, Slovenské stredohorie, Slovenské rudohorie, Fatra, Nízke Tatry, Tatry, Podtatranské kotliny, Východné Beskydy, Slovenský kras, Malé Karpaty, Muránska planina a Západné Beskydy. O niečo menšie zastúpenie bolo v celkoch Ipeľsko-rimavská brázda, Podunajská nížina, Južné Biele Karpaty, Považský Inovec, Slovenský raj, Slanské vrchy, Turčianska kotlina, Západobeskydské Karpaty a Spišské vrchy. V celkoch Záhorská nížina, Devínska Kobyla, Tríbeč, Vihorlatské vrchy, Pieniny a Bukovské vrchy, bol výskyt iba zriedkavý. V niektorých celkoch nebol vôbec identifikovaný: Burda, Košická kotlina, Východoslovenská nížina, Stredné Pohornádie a niektoré podcelky v Slovenskom stredohorí. Najčastejšie zaznamenané biotopy boli pasienky, lúky, okraje ciest, suché miesta a svetlé listnaté lesy. Z podloží to boli granity, vápence, kremence, dolomity a andezity. Nadmorské výšky sa nachádzajú v širokom vertikálnom rozpätí, od 140 m n.m. (Devínska Kobyla) až po 2100 m n.m. (Nízke Tatry) - Elektronický zdroj.

    1. bakalárske práce

    I. Kochjarová, Judita, 1962-

    378.22(043)+582.998+581.9+574
    ZV001
Počet záznamov: 1  

  Tieto stránky využívajú súbory cookies, ktoré uľahčujú ich prezeranie. Ďalšie informácie o tom ako používame cookies.