Slameň, Ľuboš Pôdna respirácia horského smrekového lesa po poškodení podkôrnym hmyzom [elektronický zdroj] / Ľuboš Slameň ; vedúci dipl. práce Peter Fleischer. -- Zvolen, 2018. -- LF-104161-11822 - Diplomová práca, TU Zvolen, LF KIOLK - Pôdna respirácia horského smrekového lesa po poškodení podkôrnym hmyzom.(Diplomová práca). Neustále zvyšujúca sa priemerná hodnota koncentrácie oxidu uhličitého ( CO2 ) ako jedného z najvýznamnejších plynov, ktorý spôsobujú skleníkový efekt, vyvoláva potrebu zvýšenej ochrany lesných spoločenstiev za účelom sekvestrácie uhlíka do terestrických ekosystémov. Hlavné toky uhlíka v ekosystéme sú hrubá primárna produkcia a respirácia. Priaznivý pomer uhlíka v prírode vyvažuje primeraný podiel medzi zásobou v biomase a zdrojom v pôde. Jeho vyváženú bilanciu ovplyvňujú veľkoplošné rozpady lesov. Súčasný stav lesných ekosystémov sa čoraz viac pripisuje vplyvom klimatickej zmeny na Zemi. Časté disturbancie vyvolané zmenou klímy sa prejavujú dlhotrvajúcim suchom, prívalovým dažďom alebo ničivými účinkami borivého vetra. V takto narušených lesných porastoch následne vzniká zvýšená náchylnosť na sekundárne poškodenie drevín biotickými škodlivými činiteľmi. Poškodenie lesa hmyzími škodcami sa prejavuje aj ako dôsledok neskorého spracovania kalamitnej drevnej hmoty a zároveň je dôsledkom priaznivých vývojových podmienkok pre podkôrnikovitý hmyz. V spoločenstvách horského smrekového lesa Vysokých Tatier v nadmorskej výške nad 1100 m. n. m. sa súčasnosti prejavuje hynutie jednotlivých stromov až skupín smreka. Rýchlo sa meniace podmienky v dôsledku rozpadu smrečín spolu s vývojom následnej sukcesie nám ponúkajú možnosť sledovať a porovnávať zmenu tokov uhlíka v čase i priestore. Na tento účel sme založili transekt výskumných párových plôch vo výškovom profile od 1100 po 1500 m.n.m. Párové plochy reprezentujú rastové podmienky poškodeného a nepoškodeného vysokohorského smrekového lesa podkôrnym hmyzom. Pomocou komorovej metódy s prístrojom PP-systems sme počas dvoch vegetačných období sledovali vývoj pôdnej respirácie. Meracie zariadenie zaznamenávalo okamžité množstvo CO2 počas 2 min doby merania v uzavretej komore. Merania pôdnej respirácie sme opakovali na trvalo fixovaných bodoch na susediacich poškodených a nepoškodených plochách. Hodnoty emitovaného CO2 sme posudzovali z hľadiska meraných pomocných parametrov, hlavne pôdna teplota a vlhkosť hodnotených stanovištných pomerov (nadmorská výška, stav lesa, typ vegetácie, typ mikrostanovišťa. Zaznamenali sme významné rozdiely koncentrácie CO2 medzi poškodenými (S) a nepoškodenýmí (Z) plochami. Ako a do akej miery ovplyvňujú respiráciu pôdy v horských smrečinách je cieľom výskumu, ktorý opisuje táto práca - Elektronický zdroj.

1. diplomové práce

I. Fleischer, Peter, 1958-

378.244.6(043)+630*145.7+631.4+630*22:630*174.7
ZV001