Mančák, Juraj, 1963- Technológia lepenia napeňovanými polyvinylacetátovými lepidlami v drevárskom priemysle [elektronický zdroj] / Juraj Mančák ; školiteľ Ján Sedliačik. -- Zvolen, 2018. -- DF-11093-20326 - V UIS rok obhájenia práce 2020 - Doktorandská dizertačná práca, DF KNDV TU Zvolen - Proces lepenia predstavuje najdôležitejšiu techniku spájania pri tvorbe drevných materiálov a dosiek na báze dreva používaných v modernom nábytkárstve a stavebnom stolárstve. Poznatky o mechanickom správaní lepeného materiálu, vlastnostiach lepenej škáry a interakciách medzi drevom a lepidlom sú založené predovšetkým na empirickom výskume. Na jednej strane je to kvôli zložitosti problému popisujúceho tieto interakcie, ktoré sa vyskytujú na rôznych hierarchických úrovniach dreva, na druhej strane v nedostatku adekvátnych možností pre skúmanie a modelovanie procesov. Cieľom tejto práce je vyvinutie technológie lepenia s napenenými polyvinylacetátovými lepidlami (PVAC) tak, aby kvalita lepenia zodpovedala požadovaným špecifikáciám podľa príslušných európskych noriem pre lepené výrobky na báze dreva. Technika napeňovania je síce známa, ale vysoko aktuálna metóda znižovania spotreby lepidla, čím sa znižujú priame materiálové náklady pri lepení. Napeňovanie PVAC lepidiel je čoraz viac využívané aj v drevárskej praxi, pretože sa preukazuje výhodným z technologického, ale aj ekonomického hľadiska. Difundácia vody z napeneného lepidla do povrchových vrstiev dreva v dôsledku menšej kontaktnej plochy je významne pomalšia, čím sa znižuje veľkosť napúčania drevných vlákien v blízkosti nánosu disperzie a povrch má jemnejšiu mikroštruktúru. Zároveň sa s pomalšou difundáciou vody do dreva a jej pomalším odparovaním predlžuje otvorený čas po nánose lepidla, čo je jedným z najvýznamnejších technických parametrov PVAC lepidiel. Pri rovnakej výdatnosti nánosu lepidla 120 g.m-2 je preukázané, že hrúbka nánosu napeneného lepidla je asi o 30 % vyššia ako u nenapeneného. Týmto je zabezpečený rovnomernejší nános lepidla, rovnomernejšie zmáčanie lepeného povrchu, prípadne lepšie prekrytie trhlín a chýb vzniknutých pri opracovaní povrchu pred lepením. Optimalizáciou hrúbky nánosu lepidla je možné znížiť plošnú výdatnosť nánosu lepidla a ušetriť. Z vyhodnotenia dosiahnutých výsledkov pevnosti lepených spojov vyplýva, že pri použití napenenej PVAC disperzie o objem do 35 % sa vyhovujúce pevnostné vlastnosti dosiahnu už pri jej nánose v množstve 100 g.m-2 v porovnaní so štandardným nánosom nenapenenej disperzie v množstve 180 g.m-2. Napenením disperzných lepidiel sa nemení ich klasifikácia do tried trvanlivosti a odolnosti voči vode D3, resp. D4 - Elektronický zdroj.

1. dizertácie

I. Sedliačik, Ján, 1968-

(043.3)+630*824.8+665.939.5
ZV001