Veselská, Marta, 1990- Bentické bezstavovce malých vysokohorských jazier a faktory ovplyvňujúce rôzne úrovne ich diverzity [elektronický zdroj] / Marta Veselská ; školiteľ Marek Svitok. -- Zvolen, 2018. -- FEE-104086-26413 - Doktorandská dizertačná práca, FEE KBVE TU Zvolen - Dizertačná práca bola zameraná na výskum diverzity malých tatranských plies a faktorov, ktoré ju ovplyvňujú. V prvej fáze výskumu bola sumarizovaná celková diverzita 44 pliesok s pomerne vysokým počtom taxónov (76). Zástupcovia taxonomických skupín (Acarina, Turbellaria, Bivalvia, Ephemeroptera, Plecoptera, Heteroptera, Coleoptera, Trichoptera a Diptera) patria medzi bežne sa vyskytujúce bentické bezstavovce v Tatrách. Výsledkom prvej fázy výskumu je rozšírenie komplexného taxonomického prehľadu bentickej makrofauny malých tatranských pliesok – NOVIKMEC et al. (2015), ktorý bol, na základe výskumu v rámci dizertačnej práce, doplnený o 18 nových taxónov. Malé plytké lentické ekosystémy boli dlho považované za menší ekvivalent veľkých jazier. V relatívne homogénnom prostredí Veľkej Studenej doliny sme zhodnotili rozdiely medzi 14 malými (priemerná veľkosť 0,03 ha) a 6 veľkými plesami (priemerná veľkosť 1 ha) z hľadiska abundancie, zloženia ich spoločenstiev a α, β, γ diverzity. Malé plieska abundanciou makrozoobentosu prevyšovali veľké plesá a rozdiely medzi týmito ekosystémami potvrdilo aj odlišné zloženie spoločenstiev bentických bezstavovcov. Pri analyzovaní diverzity sa síce ukázalo, že plieska majú nižšiu α diverzitu oproti plesám a zároveň vyššiu β a γ diverzitu, no rozdiely boli nepreukazné. Je evidentné, že prahová hodnota odlišujúca malé a veľké plesá na základe diverzity leží vyššie ako na rozhraní 0,03 ha a 1 ha. Napriek tomu plesá a plieska hodnotíme ako systémy s výrazne odlišnou štruktúrou spoločenstiev. Na základe teórie metaspoločenstiev sme sledovali, do akej miery regionálne alebo lokálne faktory ovplyvňujú diverzitu študovaných pliesok. Výsledky poukázali na prevahu lokálnych podmienok pri formovaní spoločenstiev makrozoobentosu vysokohorských pliesok čo zodpovedá tzv. the species-sorting modelu. Významný vplyv disperzie na krátke vzdialenosti, tzv. the mass-effect model, sa prejavil len v prípade hydrologicky prepojených pliesok. Význam disperzie resp. jej obmedzenia (tzv. dispersal limitation) logicky narastal s veľkosťou priestorovej škály. Potvrdili sme, že aj v pomerne jednoduchých spoločenstvách dobre adaptovaných druhov vysokohorských jazier majú lokálne podmienky určujúci vplyv - Elektronický zdroj.

1. dizertácie

I. Svitok, Marek, 1979-

(043.3)+551.332.56(234.372.3)+581.526.323.3:591.524.11+591.524.11+574.472
ZV001