Oravcová, Zuzana, 1995- Sucho ako ohrozujúci faktor stability bukových ekosystémov [elektronický zdroj] / Zuzana Oravcová ; vedúci dipl. práce Jaroslav Vido. -- Zvolen, 2019. -- FEE-5819-27509 - Diplomová práca, TU Zvolen, LF KPP - Kolobeh vody v lesných ekosystémoch má niekoľko špecifík. Živá aj odumretá rastlinná biomasa zachytáva zrážky a reguluje tak prechod vlhkosti do pôdy. Nenarušené lesné pôdy majú vysokú infiltračnú kapacitu, znižujú povrchový odtok, riziko erózie a zadržiavajú vlhkosť pre vegetáciu. Koreňové systémy lesných drevín sú pomerne rozsiahle. V období sucha menej podliehajú stresu, lebo získajú vlahu z hlbších vrstiev pôdy. Rizikové sú dlhotrvajúce epizódy sucha, kedy sa zásoby pôdnej vody v nakoniec vyčerpajú. Je významné poznať fázy prechodu vody v systéme pôda – rastlina – atmosféra počas celého hydrologického roka. Pôdny profil má rôzny charakter vzhľadom na pôdny druh a typ a špecifické podmienky lokality. Dreviny sa líšia náročnosťou na vlhkosť a v prípade sucha odolnosťou voči stresu. Buk je pomerne odolný voči suchu vďaka hlbokým koreňom. V nižších polohách pozorujeme trend ubúdania zrážok počas vegetačnej sezóny a nadpriemernými teplotami, čo môže ohroziť stabilitu niektorých bukových ekosystémov. GLOBAL je simulačný model pohybu vody v pôdnom profile s dôrazom na koreňovú zónu. Vstupmi sú informácie o meteorologických prvkoch, vlastnostiach vegetácie a o pôde. Kľúčovým výsledkom sú údaje o meniacej sa objemovej vlhkosti pôdy v každom cm pôdneho profilu počas modelovaného obdobia. Cieľom práce bolo modelovať vodný režim lesnej pôdy na lokalite Bienska dolina počas hydrologických rokov 2015 – 2018 a na základe výsledkov vyhodnotiť riziko sucha. Prvým krokom bol odber vzoriek pôdy a ich laboratórna analýza s cieľom stanovenia hydrofyzikálnych parametrov. Meteorologické údaje ako ďalší vstup do modelu boli merané digitálnymi meteostanicami Technickej univerzity a údaje o fenológii boli odhadnuté na základe indexov a vlastných pozorovaní. Výsledné hodnoty objemovej vlhkosti pôdy sme porovnávali s hydrolimitom BZD (bod zníženej dostupnosti). Pôdne horizonty reagovali odlišne na zmenu meteorologickej situácie. V hlbších vrstvách sucho nastúpilo neskôr, trvalo dlhšie a jeho ústup nastal len v prípade dlhšie trvajúcich zrážok. Zrážkové zabezpečenie sme vyhodnotili aj nepriamo pomocou klimatického ukazovateľa zavlaženia (KUZ), ktorý definuje množstvo chýbajúcej vody v ekosystéme - Elektronický zdroj.

1. diplomové práce

I. Vido, Jaroslav, 1985-

378.244.6(043)+630*120+630*114+631.432.2+630*114.12
ZV001