Korčok, Michal, 1992- Analýza vplyvu technológie termicky modifikovaného dreva na energetickú náročnosť a morfológiu tvorby povrchu procesu obrábania [elektronický zdroj] / Michal Korčok ; školiteľ Štefan Barcík. -- Zvolen, 2020. -- FT-11104-26271 - Doktorandská dizertačná práca, FT TU Zvolen - Požiadavky na výrobu v drevárskom priemysle v poslednej dobe zažívajú veľký nárast z pohľadu kvality a tak isto aj energetiky. Preto tento nárast požiadavkou na výrobu je stále náročnejší a pri zložitých produktov si vyžaduje vývoj novších, dokonalejších, kvalitatívne najlepších a energeticky úspornejších výrobných technológií a materiálov. Poznatky o interakcií rôznych faktorov ako je napríklad kvalita opracovaného povrchu alebo tiež energetická náročnosť pri opracovaní, nie sú tieto poznatky v súčasnosti dostatočne preskúmané. V posledných rokoch sa tiež dostáva do popredia v spoločnostiach tiež otázka využívať prírodné, obnoviteľné zdroje surovín a tím i väčšie využitie dreva napr. pre termické účely tak, aby i lokálne dreviny vedeli dosiahnuť iné požadované vlastnosti. Tento proces termickej modifikácie je tiež známy pod názvom Thermowood. Dizertačná práca sa zameriava na zistenie spotreby elektrickej energie pri rovinnom pozdĺžnom frézovaní v interakcií s kvalitou opracovaného povrchu. Pre túto prácu sme použili vzorku domácej dreviny smreka obyčajného (Picea abies L.).Vzhľadom k stále väčšiemu rozšíreniu termickej modifikácií bolo toto drevo termicky modifikované na teploty 160, 180, 200 a 220 °C. Výber zástupcov rastlého dreva a termicky upraveného bol vybraný preto, aby sme zistili rozdiely pri frézovaní medzi jednotlivými stupňami termickej modifikácie, drevinami, hustotou a zmenou chemickej štruktúry v procese termickej modifikácie. Ďalšie porovnávané faktory sú parametre pri opracovaní (rezná rýchlosť 20, 40, 60 m.s-1, podávacia rýchlosť 6, 10, 15 m.min-1 a uhlová geometria čela nástroja 15, 25, 30°). Posledným porovnávacím faktorom je materiálovosť použitého rezného nástroja. V prvej sade nástrojov bol použitý nôž z ocele HSS 18 % W s AlTiCrN povlakom druhej sade nástrojov použitý nôž z nástrojovej ocele 19 573 (STN 41 9573), ktorý bol povrchovo indukčne kalený a v poslednej sade tri bol použitý nôž z ocele MAXIMUM SPECIAL 55: 1985/5. Kvalitu opracovaného povrchu bola vyhodnocovaná pomocou priemerných aritmetických odchýlok profilu drsnosti „Ra“, ktorý bol meraný bezkontaktnom metódou - Elektronický zdroj.

1. dizertácie

I. Barcík, Štefan, 1957-

630*812.14+621.914.2+620.9+539.211+(043.3)
ZV001