Tabaka, Michal Flóra Národnej prírodnej rezervácie Šimonka (Slanské vrchy) [elektronický zdroj] / Michal Tabaka ; vedúci bakal. práce Pavel Širka. -- Zvolen, 2021. -- LF-5773-22183 - Bakalárska práca, TU Zvolen, LF KF - Cieľom bakalárskej práce bolo zistiť floristickú skladbu cievnatých rastlín a machorastov, zdokumentovať zistené lesné spoločenstvá fytocenologickými zápismi a analyzovať funkčné a ekologické charakteristiky zaznamenaných druhov vo vybranom území v rámci Národnej prírodnej rezervácie Šimonka v Slanských vrchoch. Subjektívnym náhodným výberom boli urobené dva reprezentatívne fytocenologické zápisy metódou zürišsko-montpellierskej školy. Na analýzu funkčných a ekologických charakteristík zaznamenaných druhov boli získané údaje o životných formách, dĺžke života, dĺžke trvania listov, životných stratégiách, príslušnosti k typu vegetácie a vegetačným výškovým stupňom, väzbe na lesné prostredie, indexe ekologickej špecializácie, hemeróbii, preferencii voči substrátu a nárokoch na svetlo, teplotu, kontinentalitu, vlhkosť, pôdnu reakciu a živiny. V študovanom území bolo zaznamenaných spolu 76 taxónov cievnatých rastlín a 35 taxónov machorastov. Podľa syntaxonomickej klasifikácie boli realizované zápisy zaradené do asociácie Cicerbito alpinae-Fagetum sylvaticae a Athyrio distentifolii-Fagetum sylvaticae a z hľadiska skupín lesných typov do Fageto-Aceretum 5./6. vegetačného stupňa (vs) troficko-edafického radu B/C, resp. Fagetum humile 5./6. vs radu A/B. Na základe celkového druhového zloženia je možné záujmové územie zaradiť do nízkej bukovej javoriny (Fageto-Aceretum humile vyšší stupeň). Vzhľadom na diagnostickú príslušnosť k syntaxonomickým jednotkám najviac zaznamenaných druhov cievnatých rastlín a machorastov v rámci celého študovaného územia patrí do triedy Querco-Fagetea, radu Fagetalia sylvaticea a zväzu Fagion sylvaticae. V študovanom území prevládali trvalé druhy a z hľadiska životných stratégií generalisti, relatívne vysoký podiel mali aj špecialisti, čo indikuje stabilnejší a prirodzenejší biotop, avšak iba tretina druhov cievnatých rastlín je príznačná pre zapojený les (z machorastov takmer polovica). Indikačné hodnoty pre svetlo ukázali miernu prevahu polosvetlomilných druhov cievnatých rastlín a naopak polotieňomilných druhov machorastov, podobne aj indikačné hodnoty pre teplotu, kde cievnaté rastliny mali stredné nároky, kým machorasty indikovali studené až chladné podmienky. Hodnoty kontinentality poukazujú na prevahu oceánických až suboceánických druhov cievnatých rastlín, kým väčšina druhov machorastov je intermediárnych a subkontinentálnych. Podobne, z hľadiska nárokov cievnatých rastlín na pôdnu reakciu a živiny prevládali taxóny mierne kyslých až neutrálnych a stredne bohatých až bohatých pôd, zatiaľčo machorasty vykazovali vyššie zastúpenie druhov kyslejších a chudobnejších pôd. V závisloti od pôdnej vlhkosti prevažovali pri oboch skupinách druhy čerstvo vlhkých až vlhkých pôd. Vysoké preferencie zaznamenaných machorastov voči všetkým hlavným typom substrátu (skaly, kôra živých drevín, mŕtve drevo a pôda) indikuje zachovalosť a pralesovitý charakter prostredia s rozmanitosťou dostupných mikrostanovíšť. Predkladaná práca prispieva k poznaniu flóry cievnatých rastlín a machorastov Národnej prírodnej rezervácie Šimonka ako aj Slanských vrchov. Prínosom práce je aj podrobnejšie hodnotenie podmienok prostredia pomocou funkčných a ekologických charakteristík druhov a to rôznych skupín rastlín a na základe ich porovnávania podľa údajov rôznych zdrojov prispôsobených pre rôzne regióny Európy - Elektronický zdroj.

1. Slánske vrchy (Slovensko) - Národná prírodná rezervácia Šimonka 2. bakalárske práce

I. Širka, Pavel, 1990-

(234.372) (fyzickogeografická charakteristika)+378.22(043)+581.9+582.31/.9+630*182.5+582.32+630*173.2
ZV001