Kocková, Veronika Fenologický výskum generatívnych (kvetných) orgánov jaseňa mannového (Fraxinus ornus L.) [elektronický zdroj] / Veronika Kocková ; vedúci dipl. práce Branko Slobodník. -- Zvolen, 2021. -- FEE-5819-20972 - Diplomová práca, TU Zvolen, FEE KEVTUR - Jaseň mannový (Fraxinus ornus L.) je morfologicky androdioická drevina, ktorá má na území Slovenska severnú hranicu svojho prirodzeného výskytu. Zároveň je aj druhom, pri ktorom, vzhľadom na značnú toleranciu voči vysokým teplotám a nedostatku vlahy, ako aj s ohľadom na niektoré expanzívne vlastnosti, možno v nasledujúcich desaťročiach očakávať zväčšovanie areálu v dôsledku meniacej sa klímy a s tým súvisiaceho spontánneho šírenia. Priebeh jarných generatívnych (kvetných) fenologických fáz jaseňa mannového bol sledovaný v lokalite Radvaň – Vartovka, ktorá sa nachádza v strednej časti Slovenska a predstavuje umelo založený porast danej dreviny. Jaseň mannový tu bol vysadený kvôli stabilizácii erózneho svahu a už teraz spontánne expanduje. Výsledky terénneho fenologického výskumu z roku 2020 potvrdzujú viac-menej známe skutočnosti, že táto drevina rozkvitá v podmienkach stredného Slovenska relatívne neskoro (väčšinou v prvej polovici mája) a vyskytuje sa pri nej mierna protogýnia, t.j. určitý fenologický predstih vo vývine samičích generatívnych orgánov ‒ piestikov v porovnaní sa samičími generatívnymi orgánmi ‒ tyčinkami. V roku 2020 sa však protogýnia prejavila len veľmi nevýrazne, a to pri fenofáze počiatočné kvitnutie. V kontexte zodpovedajúcich teplotných pomerov sa rok 2020 prejavoval spočiatku priemerným, neskôr chladnejším a tým pádom aj relatívne pomalším nástupom jari. Nástup počiatočných fenofáz bol teda v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi viac-menej priemerný. Všeobecné pučanie kvetných púčikov pripadlo na 15. apríl a (106. deň od začiatku roku) a to tak pri samčích, ako aj obojpohlavných jedincoch. Všeobecná butonizácia bola pri samčích jedincoch pozorovaná 28. apríla (119. deň od začiatku roku) pri samčích jedincoch a 6. mája (128. deň) pri jedincoch obojpohlavných. V dôsledku chladnej jari bolo rozkvitanie pomerne neskoré, takže všeobecné kvitnutie pripadlo pri obidvoch sexuálnych typoch na 15. máj (137. deň). Pri analýze vzťahov medzi dátumami nástupu konkrétnych fenofáz a teplotnými pomermi sa potvrdilo, že dátumy nástupu počiatočných fenofáz (pučanie kvetných púčikov, butonizácia) výrazne (r = 0,65 ‒ 0,88) korelujú s priemernými teplotami, pripadajúcimi na neskoré zimné a skoré jarné mesiace. Vysoké korelačné koeficienty (r = 0,81 ‒ 0,90) boli vypočítané aj pri časoch nástupu všeobecného kvitnutia a všeobecného odkvetu. Tie však najsilnejšie korelovali s priemernými teplotami, pripadajúcimi na jarné obdobie (apríl ‒ máj). Naopak, pri analýze vzťahov medzi časmi nástupu jarných generatívnych fenofáz a celkovými úhrnmi zrážok v jarnom období bola korelácia len veľmi nevýrazná alebo žiadna - Elektronický zdroj.

1. diplomové práce

I. Slobodník, Branko, 1969-

378.244.6(043)+581.54+591.54+551.506.8+551.577/.579+581.145.1+630*176.1
ZV001