Brašeň, Hubert Vplyv spôsobu obhospodarovania na intenzitu poškodenia porastov raticovou zverou [elektronický zdroj] / Hubert Brašeň ; ved. dipl. práce Stanislav Kucbel. -- Zvolen, 2021. -- LF-104162-20653 - Diplomová práca, TU Zvolen, LF KPL - Vplyv spôsobu obhospodarovania na intenzitu poškodenia porastov raticovou zverou. (Diplomová práca.) Technická univerzita vo Zvolene, Lesnícka fakulta, Katedra pestovania lesa. Vedúci diplomovej práce doc. Ing. Stanislav Kucbel, PhD. V diplomovej práci som sa zaoberal škodami na lesných porastoch, ich obhospodarovaním a následným skúmaním vplyvu obhospodarovania lesov na poškodzovanie lesov raticovou zverou. Skúmal som dva výskumné objekty nachádzajúce sa na LS Plášťovce a to konkrétne dielec 46 v LHC Šahy a dielec 942 v LHC Plášťovce. Dielec 46 bol obhospodarovaný prírode blízkym spôsobom, zatiaľ čo dielec 942 klasickým podrastovým hospodárskym spôsobom. V porastoch bola založená sieť skusných plôch, na ktorých boli zisťované údaje o štruktúre porastu a poškodení zverou. Skúmané kategórie sa zapisovali do troch kategórií a to prirodzená obnova, dorast a materský porast. Do prvej kategórie, teda do prirodzenej obnovy, patrili dreviny od výšky 20 cm do výšky 130 cm, ktoré sa skúmali na štvorcovej ploche o veľkosti 25 m2. Druhou skúmanou kategóriou teda v skupine dorastu boli dreviny v rastovej fáze od 130cm do hrúbky kmeňa 8 cm, ktoré sa skúmali na kruhovej ploche o veľkosti 100 m2. V tretej kategórii, teda v kategórii hrubiny, boli zaznamenávané dreviny nad 8 centimetrov hrúbky kmeňa, skúmaných na kruhovej ploche 300 m2. Na plochách sme zaznamenávali počet jedincov, druh dreviny, výšku, hrúbku a poškodenie. Celkovo na meraných plochách bolo nameraných 9 091 kusov lesných drevín. Celkové počty drevín v prvom skúmanom poraste s prírode blízkym spôsobom obhospodarovania sa pohybovali pri drevine dub 8 367 jedincov, 682 jedincov hrabu, 30 jedincov borovice a 12 jedincov buku. Priemerné poškodenie tohto porastu bolo 4,8 %, pričom najväčšie bolo v kategórii prirodzeného zmladenia a to 8%. V druhom poraste bol počet jedincov 2 994. Najväčší počet jedincov bol pri drevine buk, a to 2 391 jedincov, nasledovala drevina dub s 509 jedincami a hrab, kde bolo nameraných 94 jedincov. Významný rozdiel bol v miere poškodenia, a to priemerne 69%. Najväčšie poškodenie bolo v kategórii prirodzeného zmladenia. V práci je ďalej bližšie spracovaná problematika škôd na lesných porastoch v rámci územia Slovenska, ako aj možnosti ich riešenia, a aj jednotlivé druhy poškodenia a ich výskyt. Na základe výsledkov sa zistilo, že spôsob obhospodarovania má významný vplyv na následný vývoj poškodzovaných porastov, hlavne v oblastiach s vysokými stavmi raticovej zveri ako boli aj skúmané plochy. Porast, ktorý bol obhospodarovaný prírode blízkym spôsobom vykazoval minimálne straty na prirodzenom zmladení v dôsledku poškodenia raticovou zverou, zatiaľ čo druhý skúmaný porast bol opakom a poškodenie bolo takmer fatálne. Z tohto hľadiska hodnotím prírode blízke obhospodarovanie lesov ako možné riešenie pri minimalizácii škôd na lesných porastoch - Elektronický zdroj.

1. diplomové práce

I. Kucbel, Stanislav, 1976-

378.244.6(043)+630*156.5+639.111+630*4+630*826.1+630*451.2+630*64
ZV001