Repák, Miroslav, 1993- Zvýšenie trvanlivosti bukového dreva chemicko-termickou modifikáciou [elektronický zdroj] / Miroslav Repák ; školiteľ Ladislav Reinprecht. -- Zvolen, 2021. -- DF-11092-25520 - Doktorandská dizertačná práca, DF KDT TU Zvolen - Bukové drevo (Fagus sylvatica L.) bolo termicky alebo chemicko-termicky modifikované: a) v tavenine parafínu; b) v tavenine polyetylénglykolu (PEG 6000); c) vo vodnom roztoku PEG 6000 s následným ohrevom; d) vo vodných roztokoch nanočastíc oxidu zinočnatého (nano-ZnO) a PEG 6000 s následným ohrevom. Referenčnou bola jeho termická modifikácia v atmosfére vzduchu. Po modifikácii sa hodnotili jeho vlastnosti – zmena farby pri urýchlenom starnutí, odolnosť voči hnilobe a plesniveniu, i zmena niektorých fyzikálnych a mechanických vlastností. Farba bukového dreva sa zmenila vplyvom termickej, parafíno-termickej i PEG-termickej modifikácie. Termická a parafino-termická modifikácia bukového dreva zvýšila jeho odolnosť voči urýchlenému starnutiu. Naopak, PEG 6000-termická modifikácia znížila odolnosť bukového dreva voči starnutiu, avšak eliminovala tvorbu trhlín na jeho povrchu. Parafíno-termická modifikácia bukového dreva pri teplotách 190 a 210 °C počas 1, 2, 3 a 4 hodín významne zvýšila jeho odolnosť voči celulózovornej hube Poria placenta (o 71,4 až 98,4 %) i voči lignínovornej hube Trametes versicolor (o 50,1 až 99,5 %). Povrchy modifikovaného buka odolávali plesni Aspergillus niger zjavnejšie len po tvrdších modifikačných režimoch, t. j. pri pôsobení vyšších teplôt po dlhší čas. Analogicky aj PEG-termická modifikácia buka zvýšila jeho odolnosť voči hubám, významne však len pri tvrdších režimoch modifikácie. Chemicko-termická modifikácia bukového dreva realizovaná jeho predúpravou v 20 hm.% vodnom roztoku PEG 6000 s následným ohrevom zvýšila jeho odolnosť voči T. versicolor o 78,8 %, ale voči P. placenta iba miernejšie. Samotný nano- ZnO vo forme vodných roztokov o koncentráciách 0,1, 0,33, 1,0 a 3,3 hm.% zjavne zvýšil odolnosť bukového dreva voči P. placenta (o 14,3 až 50 %) i voči T. versicolor (o 42,8 až 96,8 %), pričom následná termická modifikácia ešte viac zvýšila jeho odolnosť voči hnilobe. Vodeodolnosť bukového dreva sa po termických i chemicko-termických modifikáciách zlepšila. Napríklad nasiakavosť parafíno-termicky modifikovaného buka sa po 336 h máčania vo vode znížila o 30,2 až 35,8 % a jeho objemové napúčanie sa znížilo o 26,8 až 62,9 %. PEG-termická modifikácia buka ešte viac znížila jeho nasiakavosť min. o 50 %. Rázová húževnatosť a Brinnelova tvrdosť modifikovaných vzoriek buka sa vplyvom uvedených modifikácií zhoršili, maximálne o 71,1 % a 63,9 % - Elektronický zdroj.

1. dizertácie

I. Reinprecht, Ladislav, 1953-

(043.3)+630*82+630*812.14+658.5+674.031.632.2+630*81+665.7.033.22+630*812+54-145.2+630*812.214
ZV001