| Annotation | Vzťah formálno-výrazovej a ideovo-obsahovej zložky je podstatným faktorom v procese interpretácie básnického diela. Je zrejmé, že pochopenie umelecky stvárneného obsahu v jeho úplnosti nie je možné bez zohľadnenia formálnej stránky poetického textu a podobne analýza materiálnej realizácie lyrického artefaktu je bez dekódovania artikulovaného významu neúplná. Jazyková organizácia básnického textu sa tak stáva východiskom interpretačného procesu, ktorého zavŕšením je dekódovanie estetickej informácie. S tým súvisí skutočnosť, že text môže emocionálno-esteticky pôsobiť na čitateľa jednak svojím jazykovým ustrojením a kompozičným usporiadaním, jednak svojou tematicko-motivickou štruktúrou – čiže skutočnosť, že formálna stránka textu je vzhľadom na obsah do istej miery samostatná (aj keď je ním determinovaná), resp. že na ploche poetického diela sú nositeľmi významu nielen obsahové, ale aj výrazové prostriedky. Integrujúcim elementom je v tomto prípade autor, ktorý usporadúva a hierarchizuje obsahové segmenty, t. j. konštruuje (estetickú) informáciu, ktorú následne kóduje v rovine jazykovej realizácie. Finálnu podobu komunikátu určuje okrem autorského zámeru aj literárny smer, tradícia, dobové a žánrové normy atď. Témou konferenčného príspevku je vzťah formálno-výrazovej, ideovo-obsahovej a pragmaticko-komunikačnej zložky básnického textu pri jazykovo-štylistických úpravách a modifikáciách. Výskumnú vzorku tvorí osem originálnych sonetov P. O. Hviezdoslava, publikovaných v cykloch Sonety (1868), Letorosty (1886 – 1895) a Stesky (1903), a ich výrazovo (ale aj významovo) upravená verzia, ktorú publikoval Vojtech Mihálik (1974). Cieľom jazykovo-štylistic- 58 kého výskumu je analýza a interpretácia vzťahu medzi gramatickou, sémantickou, štylistickou a pragmatickou zložkou pôvodných a upravených zneliek. Naplnenie verbalizovaného cieľa predpokladá uplatnenie štruktúrno-funkčného (funkčná štylistika), komunikačno-pragmatického (interakčná štylistika) a translačného aspektu so zreteľom na znaky autorovho idiolektu, významovo-výrazové posuny, faktory nejazykovej proveniencie (autorská itnencia alebo perlokučný efekt) a podobne. Relevantný je aj fenomén básnickej licencie a jeho ne/uplatnenie pri vnútrojazykových prekladoch, ktoré obdobne súvisí s ambíciou prebásniť umelecké komunikáty – reflektujúce dobové literárne a jazykové normy – do čitateľsky prístupnejšieho jazyka, elidovaním funkčne použitých novotvarov, zjednodušením interpunkčného systému atď.
|
|---|
