| Anotácia | Ján Šicko zaujíma v rámci slovenskej umeleckej a dizajnérskej scény jedinečné postavenie, ťažko by sme hľadali škatuľku, do ktorej ho zaradiť. „Cítim sa ako taký hraničiar, ktorý surfuje po hraniciach technológií alebo rôznych disciplín. Buď tie hranice naschvál prekračujem, alebo skúmam, čo sa dá z inej disciplíny požičať a ako to aplikovať na to, čo robím. Samozrejme, je potom ťažké zadefinovať, čo to vlastne je: či umenie, dizajn alebo niečo úplne iné. Je to akoby neuchopiteľné, a tým pádom niekedy ťažké predať.“ Autorským projektom, ktorý Jano dlhodobo a intenzívne rieši, sú Jamky. Pôvodne mal objekt slúžiť ako edukačná pomôcka pre deti – na pochopenie komponovania hudby alebo ako vysvetlenie základov programovania. Postupne sa však ukázalo, že nástroj je možné variabilne meniť a dopĺňať novými elementmi v kontexte prostredia a použitia. Na nedostatok práce a zákaziek sa však nemôže sťažovať. Úspešne sa mu darí spolupráca so Slovenskou národnou galériou, SĽUK-om, Divadelným ústavom, Hudobným centrom Festivalom Pohoda, Nadáciou Pontis a mnohými ďalšími. Priznáva, že projekty, na ktorých pracuje, sú na začiatku veľkou neznámou – komplexné a technicky náročné. „Často poviem, že idem do toho, ale nepoznám riešenia a termíny sú brutálne krátke. Ale ten adrenalín, množstvo otázok, neistá pôda, je presne to, čo potrebujem. Poznanie, ktoré získam štúdiom problému, je určitou katarziou. Nájsť to optimálne riešenie a keď potom všetko na konci funguje, je úžasný pocit. “
|
|---|
