| Anotácia | Keď Triennale Milano a Museo del Design Italiano oznamovali správu o otvorení aktuálnej výstavy venovanej tvorbe a ideám jednej z kľúčových osobností dizajnu Enzovi Marimu, nik netušil, že túto mimoriadnu udalosť poznačí druhá vlna pandémie svojím autentickým scenárom. Dva dni po otvorení výstavy, presnejšie 19. októbra 2020, sa verejnosť dozvedá smutnú správu, že na dôsledky COVID-19 zomrel Enzo Mari, o deň neskôr aj jeho manželka Lea Vergine, známa talianska teoretička, kritička a performérka. Pandemická situácia, ako sa ukázalo, zasiahla do tejto výstavy hneď niekoľkokrát. K neočakávanému odchodu Enza Mariho sa pridružil celý rad nových udalostí, súvisiacich s protiepidemickými opatreniami, ktoré viedli k uzavretiu všetkých múzejných a galerijných inštitúcií. S Mariho fyzickým odchodom akoby odišla aj nádej reálne sa stretnúť s umením/dizajnom, zažívať dianie okolo neho, ktoré za bežných okolností ponúkajú pre verejnosť múzeá a galérie. Uviazli sme na niekoľko mesiacov vo svojich domovov bez možnosti voľného pohybu, cestovania, zdieľania svojich kultúrnych zážitkov. V prípade Mariho retrospektívy to platí rovnako. Výstava, pripravená na priamy kontakt s mnohými návštevníkmi mekky dizajnu, tak žila svojím životom vo virtuálnom priestore. Výstavu si mohli priblížiť návštevníci webovej stránky prostredníctvom tzv. virtuálnej prehliadky, ktorú Triennale Milano ponúkalo online cez Google Arts & Culture, alebo počúvať živé diskusné vstupy streemované na instagramovom kanáli Triennale. Napriek tomu, že ani v tomto čase ešte nie je celkom možné pohybovať sa voľne, bez obmedzení, svitá na lepšie časy, a tým aj nádej, že výstavu si bude možno ešte naživo porieť. Organizátori sa totiž rozhodli, že ju predĺžia až do septembra 2021. Nám, ktorí žijeme v iných geografických končinách, pomáhal a asi aj naďalej bude pomáhať prekonávať vzdialenosť medzi Talianskom a Slovensko internetový prístup, mnohé sociálne platformy sprostredkúvajúce virtuálny zážitok, rovnako aj obsiahly katalóg, ktorý nebol problém získať aj počas lockdownu. Predstavujú niekoľko možných trajektórií, ako získať obraz nielen o tvorbe Mariho, ale aj o nezastupiteľnej práci kurátorov. Pozície hlavných aktérov výstavy, ako to naznačuje jej oficiálny názov v angličtine – Enzo Mari Curated by Hans Ulrich Obrist with Francesca Giacomelli (Enzo Mari v kurátorstve Hansa Ulricha Obrista a Francescy Giacomelli) – zohrávajú v tomto projekte, poznačenom spletitou sieťou osobných vzťahov, podstatnú rolu.
|
|---|
