O možnostiach archeológie dizajnu

  1. NázovO možnostiach archeológie dizajnu
    Aut.údajetext Robin R. Mudry; foto Silvia Heřmanská, archív Múzea umenia a dizajnu Benešov
    Autor Mudry Robin R.
    Jazyk dok.slo - slovenčina
    KrajinaSK - Slovenská republika
    AnotáciaV čom možno (či vôbec) preniesť metódu archeológie na dizajn? A prečo je výstava Archeologie designu v Múzeu umenia a dizajnu Benešov (MUD) mimoriadny príklad v tejto snahe? „Mnohé predmety zo zbierky dizajnu MUD sú spôsobilé na archeologický prieskum,“ dočítame sa v jednej časti výstavy, ktorá sa konala v Múzeu umenia a dizajnu Benešov (16. novembra 2022 – 26. februára 2023). Ukázať, že takéto tvrdenie nebolo myslené len metaforicky, ale chápané ako príležitosť na reorganizáciu zbierky dizajnu inštitúcie a zároveň ako výzva nabádajúca návštevníkov a odborné publikum k viac archeologicky ponímanému prístupu voči predmetnému svetu, je jedným zámerom tejto recenzie. Ďalej chce reflektovať celkom výnimočnú implikáciu tejto snahy nielen do vystavovania dizajnu, ale možno aj do samého diskurzu o veciach, ktoré nás obklopujú. Kurátor Kryštof Hejný dospel k názvu hneď dvoma teoreticky zdatnými cestami. Najprv sleduje paradigmatickú prácu Michela Foucaulta Archeológia poznania, ktorá vždy bola archeológiou spoločenských vied, chápanej ako prax so slovami a vecami. Takýto prístup je potom doplnený a podnecovaný chápaním dejín dizajnu Michaela Shanksa ako analogickú záležitosť k práci archeológa a pokračovaním tých poznámok k archeológii dizajnu, ktoré Beatriz Colomina a Mark Wigley začali písať pri treťom istanbulskom bienále dizajnu v roku 2016. Avšak kurátorský koncept mohol byť len základom kolektívneho výstupu, pri ktorom Hejný spolu s architektmi výstavy Henrichom Traugottom a Adamom Trefilom dbali na každý detail a s grafickou dizajnérkou Ľubicou Segečovou urobili z textovej polohy skutočne odhaľujúci parergon, a jeho výsledkom bol archeologický pokus, ktorý treba brať vážne. Keďže žiadna archeológia nemôže fungovať iba na základe jednotlivého nálezu či objektu, aj tu sa potom upustilo od podrobného popisovania vystavených objektov, a to nielen preto, že by sami osebe nijako nevynikli, ale skôr kvôli tomu, že dávajú zmysel až v konšteláciách ich vystavovania, vo vzťahových sieťach alebo v tých krajinách („Gegenden“), o ktorých hovorí Heidegger, keď opisuje priestorovosť („Räumlichkeit“) akýchkoľvek vecí („Zeugs“). V ich kurátorsko-konceptuálnom uchopení boli nájdené predmety v neposlednom rade práve tým, čo jednotliví návštevníci – následní (spolu)archeológovia dizajnu – s nimi urobili.
    Heslá korp. Muzeum umění a designu Benešov
    Heslá geogr. Benešov (Česko)
    Kľúč.slová výstavy
    múzeá
    MUD Benešov
    umenie
    dizajn
    zbierky dizajnu
    archeológia dizajnu
    Katal.org.BA206
    Zdroj.dok. Designum : časopis o dizajne. Roč. XXIX., č. 1 (2023), s. 48-55. - Bratislava : Slovenské centrum dizajnu, 2023
    SúborDatabáza článkovej bibliografie Články
    URLhttp://www.scd.sk


  Tieto stránky využívajú súbory cookies, ktoré uľahčujú ich prezeranie. Ďalšie informácie o tom ako používame cookies.