| Anotácia | V roku 2021 vyšla v nakladateľstve Umeleckopriemyselnej školy v Prahe publikácia Civilizovaná žena: Ideál i paradox prvorepublikové vizuální kultury. Jej autorke Martine Pachmanovej sa podarilo v nej obsiahnuť tému ženskej emancipácie, ktorá predstavovala jednu z kľúčových tém nového Československého štátu. Niet pochýb, že nezávislá, pracujúca, produktívna žena, starajúca sa o domácnosť, ale aj osvoj vzhľad a fyzický a duševný rozvoj sa stala nielen významnou postavou zobrazovanou v kultúre, umení a masmédiách medzivojnového obdobia: mala napĺňať predstavu modernosti a pokrokovosti vzniknutého štátneho útvaru. Hoci zobrazenie novej/civilizovanej ženy reprezentovalo jej rôznorodé podoby a poslanie naprieč územím vtedajšieho Československa, autorka publikácie sa primárne venuje reprezentáciám prvorepublikovej ženy vo vzťahu k českej vizuálnej kultúre. Jadro obsahu publikácie, na ktorej spolupracovali literárna historička Libuše Heczková a filmová teoretička Kateřina Svatoňová, tvorí šesť kapitol (Žena exponovaná a žena jako exponát, Res Publika: Veřejná žena, Štyři stěny: Domestikovaná žena, (P)odívaní: Módní a konzumní žena, Tělo-cvik: Športovní a zdravá žena, Rychlost a technologie: Mašinizovaná žena) zoradených do tematických okruhov, ako sú odievanie, domácnosť, šport, technika, práca. Tie zohľadňujú procesy premeny poslania a podôb ženy, ako boli zhmotnené v dobovej vizuálnej kultúre či publicistike a mali vplyv nielen na život žien, ale pomáhali šíriť predstavu civilizovanej ženy rôznymi smermi spoločnosti. Hoci je kniha potešujúcim dobrodružstvom odkrývajúcim nové a nové vrstvy prerodu prvorepublikovej ženy, svojím rozsahom 486 strán je z hľadiska času exkluzívnym čítaním. Každá kapitola totiž obsahuje niekoľko podkapitol a profily rôznych osobností (žien a mužov) z oblastí spoločenského života, na ktorých spolupracoval aj kolektív prizvaných autorov. Treba prelúskať aj bohatý poznámkový aparát, praktickou súčasťou je menný register, zoznam vyobrazení a summary. Predchádza im časť venovaná súčasnej umelkyni Milene Dopitovej a jej dielam rezonujúcim s témami tejto publikácie. Grafickú podobu vytvoril kolektív dizajnérov – Barbora Toman Tylová, Tibor Vizi a Toman Design.
|
|---|
