| 330 | | $a Aké sú „keywords“, ktorými možno uchopiť tvorbu Tomáša Gabzdila Libertínyho? Vybrať možno: príroda, technológie, trojica cyklus – cyklickosť – recyklácia, ďalej krehkosť, večnosť, efemérnosť, subjekt, existencia a napokon včely. Predstaviť kľúčovými slovami dielo „tvorcu objektov“, ktoré sú na pomedzí dizajnu a umenia, je trochu ako budovať konšpiratívnu mapu na stene a preväzovať zapichnuté špendlíky farebnou niťou do jednej siete. Bodmi na tejto mape sú jeho diela, ktoré sú dnes už vlastníctvom viacerých renomovaných galérií a múzeí: MoMA, New York; Museum Boijmans Van Beuningen; Cincinnati Art Museum; MUDAC, Lausanne a i. Tomáš Gabzdil Libertíny (1979) má dnes vo svojom umeleckom portfóliu viacero diametrálne odlišných diel. Od tých, ktoré na prvý pohľad pôsobia ako produkty dizajnu (BiC Blue, 2009 a Paper Surface #2, 2006 a Paper Surface #3, 2007), cez objekty na pomedzi sochárstva, až po maľbu a grafiku. Počnúc jeho dielom Amphora (2006) sa v jeho diele stretávame predovšetkým s presahom sochy a dizajnu. Paradoxom je zvolený materiál, ktorý sa vymyká spojeniu s danou formou. Včelí vosk a predovšetkým včely sa stávajú jedným zo synoným Tomášovej tvorby. Tento partner sa stáva súčasťou toho, čo viackrát spomína samotný autor, a tým je snaha o „nájdenie poetickejšieho jazyka v procese toho, ako sa obklopujeme objektmi“. Sú to včely, ktoré mu onú poetickosť pomáhajú budovať. Doslovne! Hľadanie ešte poetickejšej výpovede v jazyku dizajnu reprezentuje starší koncept a dielo The Honeycomb Vase (2005/2006). Na rozdiel od Amfory, táto váza, ktorá sa stala jedným zo symbolov jeho tvorby a ktorá ho preslávila v oblasti dizajnu, keď sa stala súčasťou zbierky expozície dizajnu a architektúry v MoMA New York, v určitom zmysle popiera ľudský faktor. |
|---|
