| 330 | | $a Začalo to Bruselom. Československá knižná kultúra sa na konci päťdesiatych rokov vymaňuje z konvenčného ponímania ilustrácie a knižnej sadzby a výraznejšie smeruje k experimentálnejším prístupom. Svetová výstava v Bruseli v roku 1958 (Expo 58) priniesla viacero inovácií a pre oblasť dizajnu – tak grafického, ako aj priemyselného – znamenala výrazný impulz. V oblasti grafického dizajnu možno charakterizovať „bruselský štýl“ ako návrat k modernistickému dizajnu, ktorý sa začal objavovať v rámci Československa už tesne pred Expom 58, napríklad na obálkach kultúrnych a literárnych časopisov (Tvar, Plamen, Domov, Reklama ai., na Slovensku napr. Mladá tvorba). Bruselský štýl reprezentuje asymetrická kompozícia, plošná farebnosť, geometrický rozvrh akcentujúci dynamiku, práca s kontrastom farieb a línií. Využívajú sa pastelové tóny farieb. Česká historička umenia a kurátorka Marta Sylvestrová vyznenie bruselského štýlu v grafickom dizajne charakterizuje: „Celá koncepcia grafického dizajnu, každý komponent formy a priestoru, materiál a technika, slovo aj obraz, všetko je podriadené celkovému výrazu. Línia, plocha, textúra, tón, farba i typografia sa stali prostriedkom intuitívneho emocionálneho vyjadrenia, foriem abstrahovaných do geometrických tvarov a podriadených expresívnemu výrazu, ktorému zodpovedá na geometrickej štylizácii koncipovaný výtvarne pôsobivý dizajn.“ Okrem geometricko-konštrukčného charakteru sa uplatňovala aj voľnejšia typografia. Do knižného dizajnu a ilustrácie v šesťdesiatych rokoch prenikali aj ďalšie vplyvy: neosurrealizmus, psychedelický štýl, využívanie motívu frotáže, koláže, fotomontáže. Vnášanie fragmentov reality v spojení s ručnou kresbou bolo odkazom na avantgardné princípy pracujúce s motívovom apropriácie, prepájania rôznych nájdených a vyselektovaných obrazov. Dôležitým prvkom výtvarnej podoby knihy bola juxtapozícia medzi obrazmi a vizuálny vzťah medzi slovom a obrazom. Výtvarný prvok, ktorý sa začína presadzovať, je litera, písmeno. Obrazové usporiadanie textu alebo písmená komponované do podoby ilustračného výjavu, to je spôsob, ktorý oživuje knihu ako pridaná hodnota. Na Slovensku nie je línia kontinuity medzivojnovej avantgardy taká zreteľná ako v Čechách, ale objavujeme ju napríklad v tvorbe Ladislava Csádera, ako aj u starších autorov: Rudolfa Fabryho, Alojza Riškoviča, Viliama Weisskopfa, Ivana Júliusa Kovačeviča. Začiatkom šesťdesiatych rokov sa výrazne presadzujú autori strednej generácie: Rudolf Altrichter, Marián Čunderlík alebo Emil Bačík, ako aj grafici vtedy nastupujúcej generácie: Pavel Blažo, Karol Rosmány, Juraj Deák, Róbert Brož, Milan Veselý ai. V ilustrácii začína dominovať skratkovitá štylizácia kresby a karikatúrny charakter tvorby. V časopisoch rezonovala tvorba amerického výtvarníka Saula Steinberga, ktorý bol na Expe 58 zastúpený v pavilóne USA veľkorozmernými kolážami a kresbami. Jeho štýl často až nekriticky preberali a udomácnil sa najmä v českom kontexte (napr. Adolf Born, Miroslav Šašek, Svatopluk Pitra, Vratislav Hlavatý ai.). Na Slovensku sa prejavil jeho vplyv v tvorbe Mariána Vaneka, Viliama Weisskopfa alebo Igora Kostku. |
|---|
