Laboratóriá dizajnu – základ školskej múzejnej pedagogiky

  1. SYS0015404
    LBL
      
    00000naa^^22^^^^^^^^450
    005
      
    20230117142609.4
    100
      
    $a 20230117j2004 u y0sloy0103 ba
    101
    0-
    $a slo $c eng
    102
      
    $a SK
    105
      
    $a a z 000yy
    106
      
    $a r
    200
    1-
    $a Laboratóriá dizajnu – základ školskej múzejnej pedagogiky $e neľahké cesty k aktuálnemu fenoménu výučbových laboratórií ergonómie dizajnu $f text Tomáš Fassati $g foto archív Tomáša Fassatiho
    215
      
    $c fareb. a čb. obr.
    330
      
    $a O metódach výučby na umeleckých školách sa diskutuje pomerne často. Hoci sú aj veľmi energické, ale nemajú takmer žiadny vplyv na prax. Je teda pravda, že vysoké umelecké školstvo patrí ku konzervatívnym prostrediam, kde je ťažké presadiť potrebné zmeny, takže sa menia skôr len povrchne a formálne? Potvrdzovala by to skutočnosť, že model ateliérovej výučby vytvorený na akadémiách v 19. storočí a stavajúci na pedagogickom príklade slávneho umelca prežíva dodnes, hoci klíma „umeleckej prevádzky“ sa od druhej polovice 20. storočia zásadne mení. Na výučbu úžitkovej tvorby boli koncom 19. storočia zakladané umeleckopriemyselné školy, ktoré nadväzovali na umeleckopriemyselné múzeá, ale mechanicky prevzali ateliérový model. Inak dobre premyslený koncept bol postavený na potrebe pozdvihnutia estetickej úrovne priemyselnej výroby. Múzeá predstavovali pre výučbu užitočné partnerstvo, pretože umožňovali študentom priamy kontakt s novou aj staršou produkciou výroby. Prepojenie škôl a múzeí je funkčné aj preto, že v rámci trhového mechanizmu je nevyhnutné kultivovať výrobu aj zákazníkov. Premýšľaví učitelia umeleckopriemyselných škôl si často kladú otázku, prečo sa táto výživná symbióza neuchovala dodnes. Presvedčivo na to odpovedá teoretik dizajnu Jan Michl, ktorý je presvedčený, že školy prestali využívať múzeá s nástupom „bezpríkladovej pedagogiky“ moderny, ktorá odmietala štýlovú kontinuitu dizajnu a stavala predovšetkým na revolučných inováciách. Michl si všíma, že na dizajnérskej tvorbe ovplyvnenej takto zmenenou výučbou sa začali prejavovať väčšie známky povrchnosti a formálnosti, pretože študenti sa neopierali o dostatok praktickej skúsenosti s produktmi. Pri úvahách nad metódami výučby je nevyhnutné vždy sa zaoberať kvalitou praktických cvičení, ktoré vytvárajú potrebnú protiváhu verbálnym prednáškam ilustrovaným iba dvojrozmernými fotografiami. Na dizajnérskych školách sa bežne vytvárajú modely rôznych produktov v dielňach. Málo sa ale komplexne testujú v laboratóriách.
    463
    -1
    $1 011 $a 1335-034x $1 001 scd_un_cat*0015380 $1 200 1 $a Designum $e časopis o dizajne $v Roč. XXVIII., č. 4 (2022), s. 44-51 $1 210 $a Bratislava $c Slovenské centrum dizajnu $d 2022
    517
    1-
    $a Neľahké cesty k aktuálnemu fenoménu výučbových laboratórií ergonómie dizajnu
    610
    1-
    $a ergonómia dizajnu
    610
    1-
    $a laboratórium ergonómie
    610
    1-
    $a laboratóriá dizajnu
    610
    1-
    $a laboratóriá výučbové
    610
    1-
    $a laboratóriá múzejné
    610
    1-
    $a prax výučbová
    610
    1-
    $a múzeá dizajnu
    610
    1-
    $a školská múzejná pedagogika
    700
    -1
    $3 scd_un_auth*0011586 $a Fassati $b Tomáš $f 1952- $4 070
    801
    -0
    $a SK $b BA206 $c 20230117 $g AACR2 $2 unimsk
    856
    1-
    $u http://www.scd.sk

  Tieto stránky využívajú súbory cookies, ktoré uľahčujú ich prezeranie. Ďalšie informácie o tom ako používame cookies.