| 330 | | $a Spomínam si na obhajobu vašej diplomovej práce Coincidentia oppositorum z roku 2007, ktorá sa venovala skôr okrajovým témam v odevnom dizajne, ako je napríklad heavy metal. Takmer po desiatich rokoch od ukončenia magisterského štúdia ste obhajovali dizertačnú prácu pod názvom Outdoor Haute Couture – Postapokalyptic Fashion, kde ste sa opäť zaoberali marginalizovanou témou fast fashion. Zdá sa, že vás zaujímajú určité formy protestu k zabehnutým normám v oblasti odevnej kultúry. Čo vás vedie k reflexii mainstreamu v módnom priemysle? Ide presne o problematiku kvantity a kvality, alebo lepšie povedané, o problematiku módy v jej najlepšej podobe umenia, dizajnu a v jej najhoršej podobe konzumu a zisku. Mainstreamom v súčasnosti je fast fashion, ktorá je programovo tvorená pre masy, pre väčšinu spotrebiteľov a pre vkus väčšiny spotrebiteľov. Ak kupujem fast fashion, neznamená to, že mám dobrý vkus alebo som znalec módy. Znamená to len toľko, že sa správam presne tak ako výrobca predpokladá a dúfa, že skáčem na trblietavú čačku, čo mi pripravil.(...) Čo ma toto spoločné s módou? To je iba dobre premyslený komerčný systém ako udržať spotrebiteľa kúpychtivého: stále nová ponuka a kúpy schopný zákazník, nízka cena. Pravidelný nákup lacného tovaru v konečnom dôsledku prináša obrovský zisk. Zvolili ste kritický prístup na nahliadanie produkcie v módnom priemysle prostredníctvom rýchlej módy, kde ide o skracovanie a opakovanie nákupného cyklu s motívom vysokých ziskov. Môžete bližšie vysvetliť masívny globálny trend tohto konceptu a aké sú jeho dôsledky? Nemyslím, že môj prístup je nejako špeciálne kritický, skôr by som ho nazvala realistickým. Existuje mnoho odborných štúdií detailne dokumentujúcich sociálne, zdravotné a environmentálne následky výrobného reťazca v koncepte fast fashion. Samozrejme už pomenej, respektíve žiadne v slovenskom jazyku, to je aj jeden z dôvodov, prečo mi štúdium tejto témy zabralo veľa času. Koncept je teda zjednodušene povedané takýto. Rýchla spotreba je podporovaná meniacim sa trendom prostredníctvom mediálnych a internetových kampaní a čo najnižšou cenou, ktorú stláča výrobca. Nízka cena a rýchlosť produkcie dovoľuje len obmedzenú kvalitu, ale hlavne tento systém so sebou prináša mnohé negatívne javy. Napríklad bavlna patrí medzi štyri najhnojenejšie suroviny sveta a aj kvôli cene sa používajú obrovské množstvá chemických prostriedkov (pesticídy, herbicídy, defolianty, hnojivá...). |
|---|
