Múzeá by mali experimentovať pre potreby budúcnosti
SYS 0012847 LBL 00000naa^^22^^^^^^^^450 005 20171218155517.3 100 $a 20171218j2004 u y0sloy0103 ba 101 0-
$a slo $d eng 102 $a SK 105 $a a z 000yy 106 $a r 200 1-
$a Múzeá by mali experimentovať pre potreby budúcnosti $e rozhovor s Christophom Thun-Hohensteinom $f text Klára Prešnajderová $g foto archív MAK 215 $c obr. 330 $a Už šesť rokov stojíte na čele Rakúskeho múzea úžitkového umenia. V tomto období sa mnohé výstavy a podujatia organizované na jeho pôde venovali aktuálnym, často aj spoločensko-kritickým témam, čo úplne nezodpovedá predstavám o pôsobení tradičnej inštitúcie. Akú úlohu by podľa vás mali v súčasnosti plniť múzeá zamerané na umelecký priemysel a dizajn? Kde vidíte súčasnú pozíciu MAK-u? Podľa mňa musia byť tieto múzeá miestom, kde sa na jednej strane uchováva kultúrna pamäť, na strane druhej by však mali ponúkať kritický pohľad na súčasnosť a podobne ako laboratóriá experimentovať pre potreby budúcnosti. Osobne vidím dizajn ako jednu z najdôležitejších oblastí úžitkového umenia, čo sme v posledných rokoch v MAK-u aj neustále zdôrazňovali. Tiež sme v roku 2014 otvorili MAK Design Lab, v ktorom sme sa pokúsili ukázať, že pojem dizajn môžeme rozšíriť aj na obdobie pred 20. storočím. Základná úloha dizajnu spočíva v trvalom zlepšovaní nášho života pomocou tvorby, ktorá si na seba kladie umelecké nároky. Tiež je pre mňa mimoriadne dôležité, aby sa naše múzeum vo väčšej miere profilovalo ako platforma, ktorá dáva priestor pre novú, celospoločenskú diskusiu o dizajne a ktorá zabezpečí potrebnú pozornosť pre formujúcu sa avantgardu v dizajne a poskytne jej možnosti pre ďalší rozvoj. V znamení otvárania sa aktuálnym témam stojí aj založenie Vienna Biennale pred dvoma rokmi. Podobné podujatia sa organizujú po celom svete a tešia sa veľkej obľube publika. Čím je však to viedenské jedinečné? Jednou z fascinujúcich požiadaviek spolku Viedenská secesia, založenom v roku 1897, bola jednota umení. Nemysleli tým nejaké splynutie umení, ale zavrhnutie názoru, že voľné umenie hodnotovo stojí nad takzvaným nízkym úžitkovým umením. Secesia pochopila, že umenie, najmä dizajn, architektúra a voľné umenie, si musia byť rovné, mať neustále vzájomný kontakt a v najlepšom prípade sa aj ovplyvňovať. Znovuoživenie myšlienky jednoty umení a jedinečné spojenie týchto troch oblastí výtvarného umenia do jedného bienále je to, čo odlišuje Vienna Biennale od iných bienále organizovaných po celom svete. 463 -1
$1 011 $a 1335-034x $1 001 scd_un_cat*0012746 $1 200 1 $a Designum $e časopis o dizajne $v Roč. XXIII., č. 3 (2017), s. 34-36 $1 210 $a Bratislava $c Slovenské centrum dizajnu $d 2017 600 -1
$a Thun-Hohenstein $b Christoph 601 02
$3 scd_un_auth*0013343 $a MAK – Austrian Museum of Applied Arts / Contemporary ArtMAK 610 1-
$a múzeá 610 1-
$a rozhovory 610 1-
$a Vienna Biennale 2017 610 1-
$a priemysel umelecký 610 1-
$a dizajn 610 1-
$a MAK Design Lab 610 1-
$a umenie 610 1-
$a digitalizácia 610 1-
$a robotika 610 1-
$a biotechnológie 610 1-
$a pokrok technologický 700 -1
$3 scd_un_auth*0012260 $a Prešnajderová $b Klára $f 1981- $4 470 701 -1
$3 scd_un_auth*0015447 $a Thun-Hohenstein $b Christoph $f 1960- $4 460 801 -0
$a SK $b BA206 $c 20171218 $g AACR2 $2 unimsk 856 1-
$u http://www.scd.sk