Nové skutočnosti o prvom umeleckopriemyselnom múzeu v Bratislave
SYS 0012950 LBL 00000naa^^22^^^^^^^^450 005 20180302141440.6 100 $a 20180302j2004 u y0sloy0103 ba 101 0-
$a slo $d eng 102 $a SK 105 $a a z 000yy 106 $a r 200 1-
$a Nové skutočnosti o prvom umeleckopriemyselnom múzeu v Bratislave $f text Klára Prešnajderová $g foto archív Slovenského múzea dizajnu SCD, Universitätsbibliothek Heidelberg, archív autorka 215 $c obr. 300 $a Klára Prešnajderová je doktorantka na Katedre germanistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a spolupracovníčka Slovenského múzea dizajnu v Bratislave. Momentálne pôsobí v Museum für angewandte Kunst vo Viedni. 330 $a Dejiny moderného umeleckopriemyselného hnutia, ktoré sa v druhej polovici dvadsiatych rokov minulého storočia formovalo okolo Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, si v posledných rokoch získava čoraz väčšiu pozornosť odborných kruhov. Nejde pritom iba o Školu umeleckých remesiel, ale aj o ďalšie, často len krátkodobé aktivity, ktoré si kládli za cieľ hospodárske a kultúrne pozdvihnutie Slovenska cez modernú priemyselnú výrobu. Medzi takéto ambiciózne, v konečnom dôsledku však neúspešné projekty, patrila aj snaha Antonína Hořejša o založenie prvého umeleckopriemyselného múzea v Bratislave. Hoci táto iniciatíva už bola na základe dokumentov z jeho osobného fondu opísaná, po prihliadnutí na iné zdroje sa objavujú skutočnosti, ktoré poukazujú na to, že prvé umeleckopriemyselné múzeum neskončilo iba vo fáze konceptu. Je možné dokonca tvrdiť, že svoju verejnú činnosť v istej forme začalo. Pre Slovensko predstavovalo 10. výročie založenia Československej republiky jedinečnú príležitosť na presadenie iniciatív, ktoré by sa za normálnych okolností realizovali iba veľmi pomaly. Využila ho aj Obchodná a priemyselná komora v Bratislave na oficiálne založenie dvoch potrebných, avšak chýbajúcich inštitúcií – Školy umeleckých remesiel (ŠUR) a umeleckopriemyselného múzea. Na čelo umeleckopriemyselného múzea sa postavil Antonín Hořejš, v tom čase referent Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave zodpovedný za umelecký priemysel. Kým ŠUR sa pod vedením Josefa Vydru vypracovala v priebehu niekoľkých rokov na jednu z najprogresívnejších umeleckých škôl v regióne, Hořejš nedokázal svoje múzeum nikdy reálne otvoriť. Zo zachovaných koncepcií je však zrejmé, že nemal v úmysle založiť tradičné umeleckopriemyselné múzeum, ktoré by vo svojich zbierkach prezentovalo prierez dejinami umeleckého remesla a priemyselnej výroby na Slovensku a v zahraničí. 463 -1
$1 011 $a 1335-034x $1 001 scd_un_cat*0012862 $1 200 1 $a Designum $e časopis o dizajne $v Roč. XXIII., č. 4 (2017), s. 56-61 $1 210 $a Bratislava $c Slovenské centrum dizajnu $d 2017 601 02
$3 scd_un_auth*0011442 $a Škola umeleckých remesiel $e Bratislava 610 1-
$a múzeá 610 1-
$a múzeum umeleckopriemyselné-Slovensko 610 1-
$a priemysel umelecký 700 -1
$3 scd_un_auth*0012260 $a Prešnajderová $b Klára $f 1981- $4 070 801 -0
$a SK $b BA206 $c 20180302 $g AACR2 $2 unimsk 856 1-
$u http://www.scd.sk