Informačná revolúcia začala kedysi v Mainzi

  1. SYS0013415
    LBL
      
    00000naa^^22^^^^^^^^450
    005
      
    20190111134402.7
    100
      
    $a 20190111j2004 u y0sloy0103 ba
    101
    0-
    $a slo $d eng
    102
      
    $a SK
    105
      
    $a a z 000yy
    106
      
    $a r
    200
    1-
    $a Informačná revolúcia začala kedysi v Mainzi $f text a foto Pavel Noga
    215
      
    $c obr.
    330
      
    $a Žijeme v období masového nástupu digitálnych technológií a občas to vyzerá, že sa ocitáme na prahu „konca tlače“, ako to pred časom manifestačne tvrdil napríklad David Carson. Od jeho vyhlásenia uplynulo dvadsať rokov a knihy sa napriek tomu stále tlačia. Žiadna čítačka doteraz nenahradila haptický zážitok z dotyku papiera, o špecifickom kúzle vône tlačiarenskej farby ani nehovoriac. O tom, prečo je kniha aj v prvej štvrtine 21. storočia niečo viac ako len pekný 3D objekt, vyčerpávajúco rozpráva jedinečná expozícia Gutenbergovho múzea v Mainzi. Johannes Gensfleisch, zvaný Gutenberg, je postava zahalená do mýtického oparu tlačiarenského a typografického poloboha, ale bol to predovšetkým človek, ktorý celý život veľa riskoval, a bohužiaľ pre neho, častejšie prehrával. Osobné tragédie neúspešného podnikateľa boli mnohonásobne vyvážené nadčasovou reputáciou, ktorú si však za svojho života príliš neužil. Jeho meno patrí do galérie vynálezcov, ktorí zásadne ovplyvnili kvalitu a spôsob ľudského života. Historická časť Mainzu je rozložená medzi majestátnou riekou Rýnom a monumentálnou románskou Katedrálou svätého Martina a svätého Štefana, kde tak trochu v jej tieni stojí nenápadná renesančná budova Gutenbergovho múzea. O čo nenápadnejšie pôsobí, o to väčšie poklady ukrýva. V múzeu si prídu na svoje profesionáli z grafických aj polygrafických odborov rovnako ako milovníci kvalitných múzeí bez profesionálneho vyhranenia zviazaného s tlačou alebo typografiou. Dostávame sa aj k problémovej otázke hraníc medzi jednotlivými kategóriami. Kde sa končí dizajn a začína sa umenie? Kde sa končí umenie a začína sa vizuálna kultúra? Mnohé vizuálne objekty môžeme zaradiť nie do jednej, ale do dvoch až do všetkých troch škatuliek. V Brne nedávno prebehla retrospektívna výstava Maxima Velčovského, ktorá výborne ukázala prelínanie sa týchto kategórií – autor si vyberá objekty každodennej potreby, ktoré pretvorí z dizajnérskej stránky a posunie ich do sféry umeleckej. Nájsť ich potom môžete v predajných galériách, ako aj v múzeách.
    463
    -1
    $1 011 $a 1335-034x $1 001 scd_un_cat*0012294 $1 200 1 $a Designum $e časopis o dizajne $v Roč. XXII., č. 4 (2016), s. 70-73 $1 210 $a Bratislava $c Slovenské centrum dizajnu $d 2016
    610
    1-
    $a typografia
    610
    1-
    $a dizajn grafický
    610
    1-
    $a písmo
    610
    1-
    $a tlač
    610
    1-
    $a múzeá
    610
    1-
    $a Gutenberg
    700
    -1
    $3 scd_un_auth*0014526 $a Noga $b Pavel $f 1969- $4 070
    801
    -0
    $a SK $b BA206 $c 20190111 $g AACR2 $2 unimsk
    856
    1-
    $u http://www.scd.sk

  Tieto stránky využívajú súbory cookies, ktoré uľahčujú ich prezeranie. Ďalšie informácie o tom ako používame cookies.