O možnostiach archeológie dizajnu
SYS 0015510 LBL 00000naa^^22^^^^^^^^450 005 20230421094642.4 100 $a 20230421j2004 u y0sloy0103 ba 101 0-
$a slo $d eng 102 $a SK 105 $a a z 000yy 106 $a r 200 1-
$a O možnostiach archeológie dizajnu $f text Robin R. Mudry $g foto Silvia Heřmanská, archív Múzea umenia a dizajnu Benešov 215 $c fareb. obr. 330 $a V čom možno (či vôbec) preniesť metódu archeológie na dizajn? A prečo je výstava Archeologie designu v Múzeu umenia a dizajnu Benešov (MUD) mimoriadny príklad v tejto snahe? „Mnohé predmety zo zbierky dizajnu MUD sú spôsobilé na archeologický prieskum,“ dočítame sa v jednej časti výstavy, ktorá sa konala v Múzeu umenia a dizajnu Benešov (16. novembra 2022 – 26. februára 2023). Ukázať, že takéto tvrdenie nebolo myslené len metaforicky, ale chápané ako príležitosť na reorganizáciu zbierky dizajnu inštitúcie a zároveň ako výzva nabádajúca návštevníkov a odborné publikum k viac archeologicky ponímanému prístupu voči predmetnému svetu, je jedným zámerom tejto recenzie. Ďalej chce reflektovať celkom výnimočnú implikáciu tejto snahy nielen do vystavovania dizajnu, ale možno aj do samého diskurzu o veciach, ktoré nás obklopujú. Kurátor Kryštof Hejný dospel k názvu hneď dvoma teoreticky zdatnými cestami. Najprv sleduje paradigmatickú prácu Michela Foucaulta Archeológia poznania, ktorá vždy bola archeológiou spoločenských vied, chápanej ako prax so slovami a vecami. Takýto prístup je potom doplnený a podnecovaný chápaním dejín dizajnu Michaela Shanksa ako analogickú záležitosť k práci archeológa a pokračovaním tých poznámok k archeológii dizajnu, ktoré Beatriz Colomina a Mark Wigley začali písať pri treťom istanbulskom bienále dizajnu v roku 2016. Avšak kurátorský koncept mohol byť len základom kolektívneho výstupu, pri ktorom Hejný spolu s architektmi výstavy Henrichom Traugottom a Adamom Trefilom dbali na každý detail a s grafickou dizajnérkou Ľubicou Segečovou urobili z textovej polohy skutočne odhaľujúci parergon, a jeho výsledkom bol archeologický pokus, ktorý treba brať vážne. Keďže žiadna archeológia nemôže fungovať iba na základe jednotlivého nálezu či objektu, aj tu sa potom upustilo od podrobného popisovania vystavených objektov, a to nielen preto, že by sami osebe nijako nevynikli, ale skôr kvôli tomu, že dávajú zmysel až v konšteláciách ich vystavovania, vo vzťahových sieťach alebo v tých krajinách („Gegenden“), o ktorých hovorí Heidegger, keď opisuje priestorovosť („Räumlichkeit“) akýchkoľvek vecí („Zeugs“). V ich kurátorsko-konceptuálnom uchopení boli nájdené predmety v neposlednom rade práve tým, čo jednotliví návštevníci – následní (spolu)archeológovia dizajnu – s nimi urobili. 463 -1
$1 011 $a 1335.034x $1 001 scd_un_cat*0015496 $1 200 1 $a Designum $e časopis o dizajne $v Roč. XXIX., č. 1 (2023), s. 48-55 $1 210 $a Bratislava $c Slovenské centrum dizajnu $d 2023 601 02
$3 scd_un_auth*0009228 $a Muzeum umění a designu Benešov 607 $3 scd_un_auth*0012234 $a Benešov (Česko) 610 1-
$a výstavy 610 1-
$a múzeá 610 1-
$a MUD Benešov 610 1-
$a umenie 610 1-
$a dizajn 610 1-
$a zbierky dizajnu 610 1-
$a archeológia dizajnu 700 -1
$3 scd_un_auth*0020066 $a Mudry $b Robin R. 801 -0
$a SK $b BA206 $c 20230421 $g AACR2 $2 unimsk 856 1-
$u http://www.scd.sk