Teorija slavjanskich literaturnych jazykov v diachronii i sinchronii

Liashuk, Viktoria, 1963-

Teorija slavjanskich literaturnych jazykov v diachronii i sinchronii : naučnaja monografija / Viktória Liashuk ; rec. Mária Čižmárová, J. I. Breusova. -- 1. vyd. -- Banská Bystrica : Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela - Belianum, 2017. -- 130 s. -- Spisovný jazyk v parametroch diachrónie a synchrónie je predmetom aktívneho záujmu slavistov, zvlášť podrobne sa problematike venovali predstavitelia Pražského lingvistického krúžku, a je objektom typologických výskumov. V súvislosti so spisovnými jazykmi je dôležité identifikovať dynamické vlastnosti ich stavu, formulovať myšlienku synchrónnej dynamiky. Preto história konkrétneho spisovného jazyka ovplyvňuje jeho teoretické chápanie. Národná umelecká literatúra, aktivita klasikov národnej literatúry, koncepčne významná pre teóriu slovanských spisovných jazykov, definuje koncept kultúry jazyka (kultúry reči), ktorá je teoreticky interpretovaná ako kultivácia jazyka a jazykové vzdelávanie. Rozsah a obsah koncepcie spisovného jazyka sa stal východiskom pre jeho teóriu, ovplyvnil formovanie metajazyka. Termíny teórie slovanských spisovných jazykov sú v každom zo slovanských jazykov spojené s tradíciou formovania národného jazyka. Medzinárodné prvky v nich odrážajú spojenie s jazykovými tradíciami a všeobecnou teóriou jazyka. The standard language in the parameters of diachrony and synchrony is actively comprehended by Slavists and taken into account in typological studies, especially thoroughly elaborated by representatives of the Prague linguistic circle. With respect to standard languages, it is essential to identify dynamic features of their state, to formulate the idea of synchronic dynamics. Therefore, the history of a particular standard language influences its theoretical comprehension. National fine literature, the activity of national classics, conceptually significant for the theory of Slavic standard languages, defines the concept of the culture of language (the culture of speech), which in theory is interpreted as the cultivation of language and language education. The scope and content of the concept of the standard language became the starting point for its theory, influenced the formation of the metalanguage. The terms of the theory of Slavic standard languages in each of the Slavic languages are associated with the tradition of the formation of their national language. The international elements within them reflect the connection with the linguistic tradition and the general theory of language